kolonizátor -a m. kto kolonizuje (význ. 2): britskí k-i;
kolonizátorský príd.: k-é ciele
kolonizátor [-n-] -ra pl. N -ri m.
kolonizátor [-n-] -ra pl. N -ri m. ▶ kto kolonizuje, podmaňuje si cudzie územie, cudziu, obyč. menej rozvinutú krajinu; kto uskutočňuje kolonizáciu: portugalskí, britskí kolonizátori; jazyk bývalých kolonizátorov; vplyv európskych kolonizátorov na kultúru Polynézanov; odpor proti kolonizátorom; porážka kolonizátorov; kolonizátori po desaťročia vyvážali z afrických krajín nerastné suroviny ▷ kolonizátorka -ky -riek ž.
kolonizátor -a m. kto uskutočňuje kolonizáciu;
kolonizátorský príd.
kolonizátor, -a m. kto kolonizuje, podmaňuje si nejaké územie s vykorisťovateľskými zámermi;
kolonizátorský príd.;
kolonizátorstvo, -a str. podmaňovanie cudzích území