kolonista -u m. kto kolonizuje (neobývané kraje), prisťahovalec: mestá založené k-mi
kolonista [-n-] -tu pl. N -ti m.
kolonista [-n-] -tu pl. N -ti m. ▶ kto osídlil, kolonizoval isté neobývané miesta, obyč. v cudzej krajine, osadník, prisťahovalec; člen, obyvateľ kolónie: slovenskí kolonisti na Dolnej zemi; príchod nemeckých kolonistov na Spiš; v polovici 16. storočia sa chorvátski kolonisti usadili v okolí Bratislavy; španielski kolonisti v Južnej Amerike; generácie európskych kolonistov v Afrike; mesto založené kolonistami ▷ kolonistka -ky -tiek ž.: príbehy kolonistiek vyjdú knižne
kolonista -u m. (kolonistka -y ž.) prisťahovalec, osadník, prisťahovalecký obyvateľ kolónie;
kolonistický príd.
kolonista kto osídlil isté neobývané miesta • osadník: španielski kolonisti, osadníci z Južnej Ameriky • osídlenec
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
kolonista, -u m. kto osídlil neobývané územie v cudzom štáte al. cudzej krajine, prisťahovalec
kolonista m. (koloňista) zried. prisťahovalec: Tí koloňisťi mali dve také šikovné malé ďevčence (Lapáš NIT)