kolok1 -lku m. cenina ako doklad o zaplatení úr. poplatkov: nalepiť k. na žiadosť;
kolkový príd.
kolok2 -lka m.
1. kužeľovitá drevená figúrka, kt. sa pri hre zráža guľou; k-y súbor týchto figúrok: stavať k-y
2. mn. kolky hra s týmito figúrkami: hrať k-y, preteky v k-och
kolok kolku pl. N kolky m.
kolok1 kolku pl. N kolky m. 1. ekon., admin. ▶ cenina v podobe známky s vyznačenou príslušnou hodnotou ako doklad o zaplatení úradného poplatku za vykonanie určitého úkonu, kolková známka: príjmy štátu z predaja kolkov; kúpiť, zaplatiť k.; priložiť k žiadosti k. v hodnote 10 eur; nalepiť k. na žiadosť; vytlačiť nové kolky; polícia odhalila falošné kolky 2. fin. ▶ označenie obeživa v čase menovej reformy al. hospodárskej krízy s cieľom potvrdiť jeho platnosť: aktuálne kolky v obehu; výmena bankoviek s falošnými kolkami; stokorunáčky boli okolkované červeným kolkom 3. admin. ▶ kontrolná páska na určitom druhu výrobkov, zabraňujúca nekontrolovanému obchodu s týmito výrobkami: falšovanie ochranných kolkov na tabakových výrobkoch; označiť tovar kolkom; overiť pravosť kolkov na fľašiach s alkoholom
kolok2 kolka pl. N kolky m. 1. ▶ kužeľovitá drevená al. plastová figúrka, ktorá sa pri hre zráža guľou: počet zrazených kolkov; postaviť, rozostaviť kolky; zraziť, zhodiť naraz všetky kolky; vyhrať rozdielom jedného kolka 2. kolky -kov pomn. šport. ▶ hra s týmito figúrkami: hrať k.; turnaj, preteky v kolkoch; venovať sa kolkom
kolok1, -lku m. druh ceniny, ktorá potvrdzuje zaplatenie poplatku za vydanie úradnej listiny: zmluva podlieha, nepodlieha k-om; nalepiť k., oslobodený od k-ov;
kolkový príd.: k-á daň, k. poplatok v podobe kolkov
kolík i kolok1 m. (kólik, kuolik, kulík) 1. tenšia tyč s hrotom na jednom konci: Nuž voľakedi sa na hlavu ľem pestúvalo (viničie), pri kolíku (Hor. Strehová MK); Potom o tri roki zme dávali k tomu drevenné kolíki a toho roku už roďilo (Lapáš NIT); Bil sem ve vinohraďe, tlúkél sem kolki (Skalica); Kou̯ki na pu̯ot sa narobili (Kunov SEN); Zatim śe privezovalo gu koľikom (Niž. Hrušov MCH) F. stojí ani kolík (Rochovce ROŽ) - nehybne; bic na ostatňim kolku (Rankovce KOŠ) - mať sa veľmi zle; držau̯a sa dvoch kolíkú v pu̯oce a ostau̯a sama (Kuchyňa MAL) - mala dvoch mužov, a predsa zostala sama 2. obyč. mn. č. drevená ohrádka pre husi al. ošípané: Zaľi sviňe s kolka jednej dovici (Detva ZVO); Kolki sa temu hovorilo, dze boli husi a jag jasle sa spravila taká oná a pri tíh jasláh mali vodu (Hrnčiarovce n. Par. TRN) L. hádzad husi za kolki (Brestovany TRN) - dať na kŕmenie do ohrady 3. drevený klin používaný ako zásuvná (otočná) súčasť rozličných predmetov a zariadení a. vinohradníckeho lisu: Kolík sa zastrčí do pracki (Trakovice HLO) b. na zatváranie brány: Ostrúhaj chitro kolok a zastokňi do bráňički! (Dol. Lehota DK) c. točky na sude: Kolík sa f špunte otočev a uš tiéklo víno (Trakovice HLO); Daj chitro ten kolek, ňech tú fľašu zapchám! (Čadca) d. kolovratu (výčnelok usmerňujúci niť na cievku): kolík (Rajec ŽIL) e. úľa: Kolíki sa dávali do klátóv, ked ešče boli úle bez rámikóv (Trakovice HLO) 4. drevený klinec: Dakedi lati pribijaľi ľem s kolkami (Dl. Lúka BAR); S kolkami na topanki śe pribijaju talpi (Spiš. Štvrtok LVO); I koľki nabiľi zo spotku (Hrabkov PRE); Do topanok śe biľi dreveni kolki (Trhovište MCH) 5. výčnelok na vešanie: Na drevenom koľíku mám moje hábi (Lipt. Hrádok LM); Na kolku viseľi geroki a kalapi (Kendice PRE) 6. časť kosiska, na ktoré sa pripevňuje hrablica: kolek (Blatné MOD) 7. krúteľ na sťahovanie povriesel pri ručnom viazaní snopov: Vezmi si kolok a pvajdemo oves poväzač! (Rat. Suchá RS); Snopi do povriesel śe viažu s kolkom (Spiš. Štvrtok LVO); kolok (Sučany MAR) 8. priečka na rebríku: Kolok na rojtle se zlomil (Roštár ROŽ) 9. štipec na vešanie bielizne: kolek (Bobrov NÁM); kolok (Mur. Dl. Lúka REV) 10. kužeľovitá drevená figúra, ktorá sa pri hre zráža guľou: Fše smo sa len pristaveli na kolkárňi a hrali kolke (V. Suchá RS) L. hrať kolki (V. Bielice TOP); hrád na kolki (Lukáčovce HLO); kolki bic (Závadka SOB) 11. expr. neobratný al. hlúpy človek (obyč. nadávka): Ti kolok sprostí, šva si jé to dal?! (Revúčka REV); kolíček m. zdrob. expr. k 1: Zabi tot kolíšog na medzu! (Kameňany REV); Do źemi biľi uderene kuľički i na tim bila deska položena (Dl. Lúka BAR)
kolok1 p. kolík
kolok2 m. cenina potvrdzujúca zaplatenie úradného poplatku: ľepiť kolki (Prievidza); Treba priložiď aj peťkorunoví kolek (Lapáš NIT)
kolok3 m. druh sladkovodnej ryby: kolok (Or. Podzámok DK); kolek (Siladice HLO)
kolek p. kolok
kolky p. kolok
kolok [-ek] m 1. tyč, slabší kôl: charax: sstek aneb kolek winičny (KS 1763) 2. malý kolík, kolíček: hawyře spússtegj se do ssachty bane po knoblu (:kolku:) anebo po stupnjch (OP 1685); verticillum: kolek strunu natahowat (NP 17. st); paxillus: kolek, kljn na steňe, na ktery se ssaty wessagu (KS 1763) 3. obyč. pl kolky hra s drevenými figúrkami: (hry) z halku a w kolky (KoB 1666); s kolky, s karty se obiragi (SP 1696); palaria: kolek do hri (KS 1763) figúrka; (s deťmi) se na kolky hrame (LD 18. st) kolkovú hru 4. zool ostriežovitá ryba z rodu Zingel; thymalus: kolek (NP 17. st); rib kupenich sliží, yalcuow, kolkuow (ŽILINA 1709)