koľko i koľo ráz neskl. zám. opyt. čísl. (kelko rázi, koľo rázi, keľo razi)
1. vyjadruje otázku zacielenú na počet (opakovaných dejov): Kólko rázi si neból ve škole? (Vištuk MOD); Keľo razi eśči śe ci mam pitac?! (Spiš. Podhradie LVO)
2. expr. vo zvolacích vetách vyjadruje veľký počet: Veru bruchu kelko rázi chrčalo! (Žarnovica NB)
3. uvádza vedľ. vetu príslov. pri časovom vzťahu opakovaných dejov: Keľo razi som šol do karčmi, ta furt som ho tam našol (Klčov LVO); Kólko rázi kebih ból bíval tam, mosél bi som velice merkuvat (Ružindol TRN)
koľko i koľo zám. opyt. číslov. (keľko; keľo)
1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na počet i množstvo: Pret kolko to muože biď rokmí? (Kráľ. Lehota LM); Keľko bolo ťeliec? (Detva ZVO); Kolko penazí potrebuješ? (Val. Belá PDZ); Keľo je hodzín? (Predmier BYT); Eśči budzem keľo vodi ľala? (Fintice PRE)
L. kerí koľo (Podmanín PB) - každý v inom množstve; kode keľko (Čelovce MK) - v rozličnom čase rozličné množstvo; tebe keľo, Hančo? (Vranov) - koľko máš rokov?; po kolko to predávali kilo? (Kostolné MYJ) - za akú cenu?; nevím kólko ci za to nemóžen dat! (Vištuk MOD) - nemôžem ti dať veľa; začali čerťi, kolko íh bou̯o, znášať kopce zemi (Podkonice BB) - všetci
2. pýtame sa ním na čas, ako dlho: Za kelo pajdete na zeleznici? (Brusník REV); Kólko trvá cesta peši do Šenkvíc? (Vištuk MOD);
3. uvádza vzťažnú vedľajšiu príslovkovú a predmetovú vetu (často súvzťažne so zám. číslov. toľko): Každá sa hrďila, keľko už má napraďenuo (Detva ZVO); No a tam sme si namotaľi, koľko chceľi (Podmanín PB); Kelko son mau̯, teľko son mu dau̯ (Sebechleby KRU); Zapaľeľi teľo švečki, keľo bulo v dome ľudzi (Rankovce KOŠ); Keľo si urobiu̯, teľo si zarobiu̯ (Hnúšťa RS)
F. kolko ludí, tolko chutí (Lukáčovce HLO) - každému inšie chutí; keľo budzeš hospodaric, teľo budzeš i jesc, varic (Humenné); keľko pánou, teľko žbánou (Detva ZVO) - každý má dostatok
4. expr. v zvolacích vetách vyjadruje veľmi veľký počet, množstvo: No a kelko sa s toho vimrvilo, veru tak! (Devičie KRU); A keľko ich poraňiľi, keľko ich krívalo! (V. Lom MK); A stavajú teras? Ój, pravda! A koľo! (Podmanín PB); Šak to uš keľo roki! (Sobrance)
5. gem ukazuje na kvantitu; toľko: O čom uš keľo diškurujeťe?! (Tisovec RS); Ďe sa kelo šmoce? (Sirk REV)
koľo, koľo ráz p. koľko
kolo s.
1. čiast. zsl, vsl koleso
a. na voze a iných dopravných prostriedkoch: Ráf zamierau̯ podla míre, potom ho natáheu̯ na kou̯o (Štefanov SEN); Ňepreśli zme aňi ňeznam či das tristo kroki, a už druhe kolo zlamane (Torysa SAB)
b. ako súčasť iných rozličných zariadení:
L. kou̯ovratové kou̯o (Stupava BRA) - koleso na kolovrate; vodne kolo (Spiš. Hanušovce POP) - koleso poháňané vodou; palečné kolo (Kostolná TRČ) - druh mlynského kolesa
F. on je páté kou̯o z voza (Brodské SKA) - nič neznamená
2. čiast. zsl, miest. strsl bicykel: Robotňíci si kolá otkladajú pri fabrike (Návojovce TOP); Kedz má človek kolo, hňedz mu cesta meňej trvá (Predmier BYT); Jegdzí na kole (Brodské SKA)
3. kruhovitý útvar
a. zo snopov obilia pri mlátení dobytkom: Rosprestrelo sa kolo velké snopóv (Bučany HLO)
b. pri poľovačke zo strelcov a honcov: Nuš práda, já som na to držav, na tí polóvki ohromne, tag za kolom, tag jako pitlág, nó (Bučany HLO); Neská spravíme tri kolá (Trakovice HLO)
L. poslenné kolo (Trakovice HLO) - posedenie pri poľovačke
c. pri tanci al. hre: Pochitaľi sa šecia za ruki, do takého kola a tak sa krúťiľi (Slovany MAR)
F. bola porát f kole (Bošáca TRČ) - stále tancovala; na pól kola ženatí (Bošáca TRČ) - žijúci v konkubináte
4. priestor (niekedy krytý) upravený na tancovanie: Keď mala bi_dzábava, mláďenci postaviľi kolo na školskom dvore, takú veľkú kolibu, prikritú dvúma hasickíma plachtáma (Ležiachov MAR); To kolo, ďe sa tancuvalo (Ivanovce TRČ)
kolo
I. predl. s G vyjadruje
1. smerovanie al. polohu dookola niečoho: Kolo školi sú samé kveti (Predmier BYT); Pośidaľi sebe kolo stola (Fintice PRE); Mal rat kolo sebe veľo ľudzi (Sabinov)
F. chodzila kolo ňeho jak pes kolo horucej kaši (Záhradné PRE), tak kolo ňej chodziu̯ jak kolo maľovanoho vajca (Sobrance) - opatrne
2. smerovanie al. polohu vedľa niečoho, pri: Keď buďe sťeť, kolo mľina nám buďe bľiže (Čičmany ŽIL); Tam bivaju kolo mojoho ujca (Sobrance); Kolo varoša me prenocovaľi (M. Zalužice MCH)
3. oblasť činnosti pri, okolo: Celí ďeň zme robili kolo sena (Heľpa BRE); Ideme robit kolo konopoch (Kobeliarovo ROŽ)
4. sot, už prítomnosť u niekoho, pri niekom: Ja bula kolo precedi (Sobrance); Byla mi u kasarňi kolo muža (Humenné)
II. čast. vyjadruje približné určenie počtu; asi: Šak povedam, kolo štiracedz už ma (Fintice PRE)
kolo s.
1. čiast. zsl, vsl koleso
a. na voze a iných dopravných prostriedkoch: Ráf zamierau̯ podla míre, potom ho natáheu̯ na kou̯o (Štefanov SEN); Ňepreśli zme aňi ňeznam či das tristo kroki, a už druhe kolo zlamane (Torysa SAB)
b. ako súčasť iných rozličných zariadení:
L. kou̯ovratové kou̯o (Stupava BRA) - koleso na kolovrate; vodne kolo (Spiš. Hanušovce POP) - koleso poháňané vodou; palečné kolo (Kostolná TRČ) - druh mlynského kolesa
F. on je páté kou̯o z voza (Brodské SKA) - nič neznamená
2. čiast. zsl, miest. strsl bicykel: Robotňíci si kolá otkladajú pri fabrike (Návojovce TOP); Kedz má človek kolo, hňedz mu cesta meňej trvá (Predmier BYT); Jegdzí na kole (Brodské SKA)
3. kruhovitý útvar
a. zo snopov obilia pri mlátení dobytkom: Rosprestrelo sa kolo velké snopóv (Bučany HLO)
b. pri poľovačke zo strelcov a honcov: Nuš práda, já som na to držav, na tí polóvki ohromne, tag za kolom, tag jako pitlág, nó (Bučany HLO); Neská spravíme tri kolá (Trakovice HLO)
L. poslenné kolo (Trakovice HLO) - posedenie pri poľovačke
c. pri tanci al. hre: Pochitaľi sa šecia za ruki, do takého kola a tak sa krúťiľi (Slovany MAR)
F. bola porát f kole (Bošáca TRČ) - stále tancovala; na pól kola ženatí (Bošáca TRČ) - žijúci v konkubináte
4. priestor (niekedy krytý) upravený na tancovanie: Keď mala bi_dzábava, mláďenci postaviľi kolo na školskom dvore, takú veľkú kolibu, prikritú dvúma hasickíma plachtáma (Ležiachov MAR); To kolo, ďe sa tancuvalo (Ivanovce TRČ)
kolo
I. predl. s G vyjadruje
1. smerovanie al. polohu dookola niečoho: Kolo školi sú samé kveti (Predmier BYT); Pośidaľi sebe kolo stola (Fintice PRE); Mal rat kolo sebe veľo ľudzi (Sabinov)
F. chodzila kolo ňeho jak pes kolo horucej kaši (Záhradné PRE), tak kolo ňej chodziu̯ jak kolo maľovanoho vajca (Sobrance) - opatrne
2. smerovanie al. polohu vedľa niečoho, pri: Keď buďe sťeť, kolo mľina nám buďe bľiže (Čičmany ŽIL); Tam bivaju kolo mojoho ujca (Sobrance); Kolo varoša me prenocovaľi (M. Zalužice MCH)
3. oblasť činnosti pri, okolo: Celí ďeň zme robili kolo sena (Heľpa BRE); Ideme robit kolo konopoch (Kobeliarovo ROŽ)
4. sot, už prítomnosť u niekoho, pri niekom: Ja bula kolo precedi (Sobrance); Byla mi u kasarňi kolo muža (Humenné)
II. čast. vyjadruje približné určenie počtu; asi: Šak povedam, kolo štiracedz už ma (Fintice PRE)