kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.; vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;
kolíkový príd.;
kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach; k-y na bielizeň štipce
kolík -ka pl. N -ky m.
kolík -ka pl. N -ky m. 1. ▶ menšia, najčastejšie drevená tyč, obyč. na jednom konci zahrotená: vinohradnícke, paradajkové kolíky; agátové kolíky do plota; zapichnúť, zatĺcť, zabiť k. do zeme; povyťahovať, povytŕhať kolíky zo zeme; priviazať stromčeky ku kolíkom; vyznačiť pozemok kolíkmi; Planina je rovná ako dlaň a prerušujú ju iba dva kolíky, medzi ktorými je napätá cieľová páska. [J. Kot] 2. ▶ kratší pozdĺžny predmet s rozličným využitím: oporný, zasúvateľný, poistný, stanový, istiaci k.; pripevniť bielizeň kolíkmi štipcami □ hud. ladiaci kolík určený na ladenie hudobných nástrojov; šport. štafetový kolík (v atletike) kolík, ktorý si športovci odovzdávajú pri pretekoch štafiet 3. tech., stroj. ▶ súčiastka určená na spájanie al. poisťovanie spojenia dvoch strojových dielcov: pružný, ryhovaný k.; valcový k.; kužeľový k. zaisťuje presné polohy súčiastok; k. spája dve súčiastky zapadajúce do seba hladkými plochami 4. šport. slang. ▶ (v tenise, vo volejbale) smeč smerujúci kolmo na zem: spresniť nahrávku na k.; pekné rýchle útoky stredom siete, ale aj z kolíkov ◘ fraz. publ. prevziať štafetový kolík pokračovať v začatom diele svojich predchodcov ▷ kolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. k 1 – 3: kovové kolíčky; Vysušené kusy bielizne ponaťahovala, vložila do koša, kolíčky zasa do veľkého vrecka. [L. Ballek]; Hornú dosku osadíme na bočné dosky pomocou drevených kolíčkov. [VNK 2001]
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
kolík p. kôl
kôl, kola m.
1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om
● hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;
2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;
kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;
kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;
kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce
kolíček p. kolík
kolík i kolok1 m. (kólik, kuolik, kulík) 1. tenšia tyč s hrotom na jednom konci: Nuž voľakedi sa na hlavu ľem pestúvalo (viničie), pri kolíku (Hor. Strehová MK); Potom o tri roki zme dávali k tomu drevenné kolíki a toho roku už roďilo (Lapáš NIT); Bil sem ve vinohraďe, tlúkél sem kolki (Skalica); Kou̯ki na pu̯ot sa narobili (Kunov SEN); Zatim śe privezovalo gu koľikom (Niž. Hrušov MCH) F. stojí ani kolík (Rochovce ROŽ) - nehybne; bic na ostatňim kolku (Rankovce KOŠ) - mať sa veľmi zle; držau̯a sa dvoch kolíkú v pu̯oce a ostau̯a sama (Kuchyňa MAL) - mala dvoch mužov, a predsa zostala sama 2. obyč. mn. č. drevená ohrádka pre husi al. ošípané: Zaľi sviňe s kolka jednej dovici (Detva ZVO); Kolki sa temu hovorilo, dze boli husi a jag jasle sa spravila taká oná a pri tíh jasláh mali vodu (Hrnčiarovce n. Par. TRN) L. hádzad husi za kolki (Brestovany TRN) - dať na kŕmenie do ohrady 3. drevený klin používaný ako zásuvná (otočná) súčasť rozličných predmetov a zariadení a. vinohradníckeho lisu: Kolík sa zastrčí do pracki (Trakovice HLO) b. na zatváranie brány: Ostrúhaj chitro kolok a zastokňi do bráňički! (Dol. Lehota DK) c. točky na sude: Kolík sa f špunte otočev a uš tiéklo víno (Trakovice HLO); Daj chitro ten kolek, ňech tú fľašu zapchám! (Čadca) d. kolovratu (výčnelok usmerňujúci niť na cievku): kolík (Rajec ŽIL) e. úľa: Kolíki sa dávali do klátóv, ked ešče boli úle bez rámikóv (Trakovice HLO) 4. drevený klinec: Dakedi lati pribijaľi ľem s kolkami (Dl. Lúka BAR); S kolkami na topanki śe pribijaju talpi (Spiš. Štvrtok LVO); I koľki nabiľi zo spotku (Hrabkov PRE); Do topanok śe biľi dreveni kolki (Trhovište MCH) 5. výčnelok na vešanie: Na drevenom koľíku mám moje hábi (Lipt. Hrádok LM); Na kolku viseľi geroki a kalapi (Kendice PRE) 6. časť kosiska, na ktoré sa pripevňuje hrablica: kolek (Blatné MOD) 7. krúteľ na sťahovanie povriesel pri ručnom viazaní snopov: Vezmi si kolok a pvajdemo oves poväzač! (Rat. Suchá RS); Snopi do povriesel śe viažu s kolkom (Spiš. Štvrtok LVO); kolok (Sučany MAR) 8. priečka na rebríku: Kolok na rojtle se zlomil (Roštár ROŽ) 9. štipec na vešanie bielizne: kolek (Bobrov NÁM); kolok (Mur. Dl. Lúka REV) 10. kužeľovitá drevená figúra, ktorá sa pri hre zráža guľou: Fše smo sa len pristaveli na kolkárňi a hrali kolke (V. Suchá RS) L. hrať kolki (V. Bielice TOP); hrád na kolki (Lukáčovce HLO); kolki bic (Závadka SOB) 11. expr. neobratný al. hlúpy človek (obyč. nadávka): Ti kolok sprostí, šva si jé to dal?! (Revúčka REV); kolíček m. zdrob. expr. k 1: Zabi tot kolíšog na medzu! (Kameňany REV); Do źemi biľi uderene kuľički i na tim bila deska položena (Dl. Lúka BAR)
kolok1 p. kolík
kulík p. kolík
kuolik p. kolík
kôliček, kôlik, kôlikový p. kolík
kolík, kôlik m 1. menší al. slabší kôl, tyč: winičyar wjne ratolesti kolyky podbiga (KoB 1666); winne kmeni na koliky priwazowane býwagj (OP 1685); parkanj gsu zle, toliko kuolykj upodpyrane (NEMŠOVÁ 1691); pedamen: tička, kolik (NP 17. st); ssteky aneb koljky wjničné (HRK 1773); pastillus: koljk, týč, tyčka (PD 18. st) 2. malý kolíček: scalmus: kolik, na nem se weslo obraca (NP 17. st); (dieru v strome) gelssowjm koljkom zabi (PL 1787) F. již sem si na kolik pierečko zavesil (AD 1770-90) domládenčil som, oženil som sa; -ový príd k 1: L. rapum longum: kolikova repa (LD 18. st) bot kapusta kvaková Brassica napus cv. napobrassica; kôliček dem k 1: kuoličky w mocydle zahlobene (HK 18. st)
kolik zám prísl čes 1. opyt al. vzťaž koľko: dobitku wsseczkeho kolyk se proda (s. l. 1552); abi ste wedely, kolyk loket (plátna) bude (SENICA 1561); kolyk wozow odtudto bude (s. l. 1605); na wedomi dam, kolik se nazne (obilia) (BÍŇOVCE 1607) L. kolik ráz (ráz, razy), kolik razov koľko ráz, koľkokrát: kolik raz my oznamowal, že zaplati (MARTIN 1582); qvoties: kolikrát, kolikokrát, kolik razúw (KS 1763); chtel sem gu kolik razy zanehat, ale sem se s neg zbawity nemohel (S. ĽUPČA 1781) 2. neurč v spoj. s čísl mnoho, veľa: w nassy kragine kolj k tisycz lidu skapalo (ORLOVÉ 1663)