koliba ž.
1. salaš. obydlie baču a pastierov na salaši: Zájďi do koľibi pre črpáki! (Lipt. Hrádok LM); Spali zme na salaši f kolibe (Harmanec BB)
2. obyč. drevená búda na sezónne bývanie pre pastierov, drevorubačov, uhliarov ap.: Ak se dimí s té kolibi (Rochovce ROŽ); Bívaľi ako uhľiari f takom kráme, takej koľibe (Rimavica RS); Svinár ból obecní pastír, celé leto ból ze svinámi v bukoví_horáh a mal tam kolibu (Dol. Orešany TRN); V ľeśe mi śebe tag nachitro zrobiľi taku koľibu (Dl. Lúka BAR)
3. pejor. ošarpaný dom, chatrč, provizorné bydlisko: Len Cigani maju kolibi (Kameňany REV); Cigaňi bivaju v koľiboch (Babin Potok SAB); ciganska koľiba (Vinné MCH)
4. drevená konštrukcia na sušenie sena, ďateliny al. obilia: Ostrmi sa do špica postavené a koľibi, té sa hore také glhé ako dolu (Ležiachov MAR); Koľiba na sušeňe trojki ma tri dručki (Spiš. Štvrtok LVO); klasc trojku na koľibi (Studenec LVO); koľibi (Tis. Hámor RS); kolibka ž. zdrob. k 1 a 2: Chlapi maľi koľipku spravenú (Žel. Breznica ZVO); Juhasi spia f koľipke pri ofcoch ňedaľeko košara (Spiš. Štvrtok LVO); F koľipke spal juhaś a bula pri ofcoch (V. Šariš PRE); koľipka (Mošovce MAR, Turíčky LUČ)
kolibka p. koliba