kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;
kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;
kolektivistický príd.: k-é hnutie;
kolektivisticky prísl.
kolektivistický [-t-t-] -ká -ké príd.
kolektivistický [-t-t-] -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s kolektivizmom, podriaďovaním osobných záujmov záujmom skupiny; majúci ráz kolektivizmu; op. individualistický: k. román; kolektivistická strana; kolektivistická ideológia, utópia; mať, prejavovať kolektivistické sklony
kolektivistický príd. ku kolektivizmus, ku kolektivista;
kolektivizmus, -mu m. zdôrazňovanie významu celku, spoločnosti, kolektívu pred osobnými záujmami jednotlivca (op. individualizmus);
kolektivista, -u m. prívrženec kolektivizmu;
kolektivistický príd.: k-é zásady v poľnohospodárstve zásady kolektívnej výroby;