kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie; k-a zmluva, k-a ochrana;
kolektívne prísl.: k. trénovať;
kolektívnosť -i ž.
kolektívny [-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd.
kolektívny [-t-] -na -ne príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kolektív, na skupinu ľudí spojených spoločnou prácou al. záujmami, skupinový, spoločný; vykonávaný, vykonaný kolektívom; op. individuálny: k. spôsob života; kolektívna pamäť, vina, zodpovednosť; k. orgán; k. trest; kolektívne zariadenie škola, jasle a pod.; uplatňovať kolektívne právo; k. šport; kolektívna hra; kolektívne dielo; zvyšovanie kolektívnej bezpečnosti; podať kolektívnu výpoveď □ ekon. kolektívna zmluva, dohoda zmluva medzi zamestnávateľmi a odborovou organizáciou o pracovných podmienkach pre zamestnancov; kolektívne vyjednávanie rokovanie zástupcov zamestnávateľov s odborovou organizáciou o pracovných podmienkach pre zamestnancov; fin. kolektívne investovanie zhromažďovanie a investovanie prostriedkov získaných od verejnosti 2. 2. st. -nejší ▶ prihliadajúci na záujmy a ciele kolektívu, založený na spolupráci členov skupiny, družný: mať kolektívneho ducha; hráči podali kolektívnejší výkon
kolektívny1 → kolektív
kolektív -u m. ‹l›
1. skupina ľudí pracujúcich na spoločnom diele, spojených spoločnými záujmami, cieľmi a pod.: autorský k.; umelecký k. súbor
2. fyz. predná zberná šošovka zložených okulárov
3. hud. k-y zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov;
kolektívny1 príd. spoločný, pospolitý, hromadný: k-a vina; k-e vlastníctvo; úsilie o k-u bezpečnosť v Európe vzájomné zabezpečenie všetkých európ. štátov pred napadnutím; k-a zmluva obsahujúca obojstranné záväzky odborovej organizácie a vedenia podniku na zabezpečenie pracovných a sociálnych podmienok; – fyz. k-a sústava šošoviek pôsobiaca ako spojná šošovka; k. urýchľovač sústreďujúci lúče pôvodne rovnobežné; psych. k-e nevedomie (v psychoanalýze C. G. Junga);
kolektívne prísl.;
kolektívnosť -ti ž.
kolektívum -va s. ‹l› lingv. podstatné meno označujúce jednotným číslom skupinu jedincov zhodujúcich sa v dôležitých znakoch a chápaných ako celok, hromadné, kolektívne podstatné meno (napr. lístie, vtáctvo);
kolektívny2 príd. lingv. hromadný: k-e podstatné meno kolektívum
hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akcie • spoločný • kolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazd • masový • davový • pejor.: stádový • stádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlu • kniž. korporatívny: korporatívny odchod • húfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínový • lavínovitý • zried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvo • sériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusy • epidemický: epidemická nákaza
kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazd • tímový • skupinový: tímová, skupinová práca • spoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hry • všeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas
masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový • celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport
2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný • mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda • veľký • obrovský • početný • široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov • davový • pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu • kolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek
spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry
2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie
3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí
spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami
2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy
p. aj rovnaký
kolektívny príd. patriaci kolektívu, týkajúci sa kolektívu, spoločný (op. individuálny): k-e vlastníctvo; k-a práca; k-e hospodárstvo, k-a výroba; k-e vedenie, rozhodovanie; k-e dielo vytvorené kolektívom; k. život, k-a výchova, k-e hry v kolektíve; k. duch, k-e povedomie;
kolektívnosť, -ti i kolektivita, -y ž.