kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie; k-a zmluva, k-a ochrana;
kolektívne prísl.: k. trénovať;
kolektívnosť -i ž.
kolektívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
kolektívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl. ▶ ako jeden kolektív, skupinovo, spoločne, tímovo; op. individuálne: k. konať, pracovať; k. sa brániť; k. vyjednávať (o odborovej organizácii) dohodovať pre všetkých zamestnancov čo najlepšie pracovné podmienky; k. niečo vymyslieť; k. podpísať petíciu; mužstvo hralo kolektívnejšie; Toto spoločenstvo kolektívne lovilo, zbieralo, vyrábalo nástroje a zbrane. [P. Dvořák]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
kolektívne → kolektív
kolektív -u m. ‹l›
1. skupina ľudí pracujúcich na spoločnom diele, spojených spoločnými záujmami, cieľmi a pod.: autorský k.; umelecký k. súbor
2. fyz. predná zberná šošovka zložených okulárov
3. hud. k-y zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov;
kolektívny1 príd. spoločný, pospolitý, hromadný: k-a vina; k-e vlastníctvo; úsilie o k-u bezpečnosť v Európe vzájomné zabezpečenie všetkých európ. štátov pred napadnutím; k-a zmluva obsahujúca obojstranné záväzky odborovej organizácie a vedenia podniku na zabezpečenie pracovných a sociálnych podmienok; – fyz. k-a sústava šošoviek pôsobiaca ako spojná šošovka; k. urýchľovač sústreďujúci lúče pôvodne rovnobežné; psych. k-e nevedomie (v psychoanalýze C. G. Junga);
kolektívne prísl.;
kolektívnosť -ti ž.
hromadne vo väčšom, veľkom počte, vo väčšom, veľkom množstve (op. jednotlivo) • húfne • húfom • masovo: hromadne, húfne opúšťali svoje domovy; húfom, masovo začali odchádzať z predstavenia • spoločne • kolektívne (vo väčšom množstve naraz; op. individuálne): spoločne, kolektívne prispievali na pomoc hladujúcej krajine • en bloc [vysl. anblok; franc.]: schvaľovať zákony hromadne, en bloc • zastar. úhrnom
porov. aj hromadný
kolektívne 1. porov. kolektívny 2. p. hromadne, spolu 1
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
kolektívny príd. patriaci kolektívu, týkajúci sa kolektívu, spoločný (op. individuálny): k-e vlastníctvo; k-a práca; k-e hospodárstvo, k-a výroba; k-e vedenie, rozhodovanie; k-e dielo vytvorené kolektívom; k. život, k-a výchova, k-e hry v kolektíve; k. duch, k-e povedomie;
kolektívnosť, -ti i kolektivita, -y ž.