kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie; k-a zmluva, k-a ochrana;
kolektívne prísl.: k. trénovať;
kolektívnosť -i ž.
kolektív [-t-] -vu pl. N -vy m.
kolektív [-t-] -vu pl. N -vy m. ⟨lat.⟩ ▶ skupina ľudí spojená spoločnou prácou, spoločným cieľom a záujmom, pocitom spolupatričnosti, vyznávaním rovnakých hodnôt a noriem: divadelný, redakčný, vedecký k.; mládežnícky, pracovný k.; byť členom úspešného kolektívu; zostaviť, viesť mladý ambiciózny k.; rozvracať, stmeľovať, utužovať k.; diskutovať v kolektíve; spoliehať sa na silu kolektívu; hráči tvoria jednoliaty k.; prácu napísal k. autorov
kolektív -u m. ‹l›
1. skupina ľudí pracujúcich na spoločnom diele, spojených spoločnými záujmami, cieľmi a pod.: autorský k.; umelecký k. súbor
2. fyz. predná zberná šošovka zložených okulárov
3. hud. k-y zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov;
kolektívny1 príd. spoločný, pospolitý, hromadný: k-a vina; k-e vlastníctvo; úsilie o k-u bezpečnosť v Európe vzájomné zabezpečenie všetkých európ. štátov pred napadnutím; k-a zmluva obsahujúca obojstranné záväzky odborovej organizácie a vedenia podniku na zabezpečenie pracovných a sociálnych podmienok; – fyz. k-a sústava šošoviek pôsobiaca ako spojná šošovka; k. urýchľovač sústreďujúci lúče pôvodne rovnobežné; psych. k-e nevedomie (v psychoanalýze C. G. Junga);
kolektívne prísl.;
kolektívnosť -ti ž.
družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvo • zastaráv. kooperatív • hovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)
2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralo • tím • kolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešný • subšt. mančaft
kolektív p. skupina 2, družstvo 2
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
kolektív, -u m. ucelená spoločnosť ľudí pracujúcich na spoločnom diele al. majúcich spoločné záujmy: pracovný, učebný k.; žiacky, detský k.; výrobný, umelecký k.; k. spolupracovníkov; jazykový k. ľudia hovoriaci jedným jazykom; radiť sa, diskutovať v k-e