kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami
kolaborovať -ruje -rujú (ne)kolaboruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok.
kolaborovať -ruje -rujú (ne)kolaboruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. ⟨lat.⟩ (s kým, s čím; ø) ▶ zradcovsky spolupracovať s nepriateľom, obyč. s orgánmi okupačnej mocnosti: aktívne, ochotne k. s vládou, armádou agresora; súdiť ľudí kolaborujúcich s nacistami; Aj vtedy, aj dnes boli a sú medzi nami zbabelci a prospechári, ktorí kolaborovali. [Pc 1998]
kolaborovať nedok. pejor. (~; s kým, čím) uskutočňovať kolaboráciu 2, prisluhovať (komu)
kolaborovať p. spolupracovať
spolupracovať spoločne pracovať s niekým, niečím, spoločne sa zúčastňovať na nejakej činnosti: na diele spolupracovali viaceré organizácie • spolupôsobiť • spoluúčinkovať (mať spoluúčasť na nejakej činnosti): pri výchove detí spolupôsobí škola a rodina; v programe spoluúčinkuje zbor a sólisti • kooperovať (pracovať vo vzájomnej súčinnosti; o hospodárskej spolupráci): podniky kooperujú so zahraničnými firmami • spoluúčastniť sa • spoluzúčastňovať sa (mať spoluúčasť s niekým, s niečím na niečom): na výstavbe metra sa spoluúčastnia, spoluzúčastňujú viaceré podniky • pejor. kolaborovať (spolupracovať s politickým nepriateľom)
kolaborovať, -uje, -ujú nedok. polit. (s kým i bezpredm.) spolčovať sa s politickými nepriateľmi: k. s okupantmi, s fašistami