kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;
kolaborantka -y -tiek ž.;
kolaborantský príd.: k-é živly;
kolaborantstvo -a s. kolaborovanie
kolaborantstvo -va s.
kolaborantstvo -va s. (i s kým, s čím) ▶ spolupráca niektorých obyvateľov okupovaného štátu s orgánmi nepriateľskej mocnosti, zvyčajne vnímaná ako vlastizrada, kolaborovanie; syn. kolaborácia: odmietnuť k. s nepriateľom; odsúdiť každý prejav kolaborantstva s cudzou mocou; Po vojne musel [dirigent Václav Talich] čeliť nespravodlivým obvineniam z kolaborantstva s nacistami. [InZ 2000]
kolaborantstvo -a s. pejor. činnosť kolaboranta, kolaborácia 2
kolaborant, -a m. polit. pejor. kto sa spolčuje s politickými nepriateľmi;
kolaborantský príd.: k-á činnosť, k-á vláda činnosť, vláda kolaborantov; k-é živly zradcovské;
kolaborantstvo, -a str. zradcovská spolupráca s politickým nepriateľom