kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;
kolaborantka -y -tiek ž.;
kolaborantský príd.: k-é živly;
kolaborantstvo -a s. kolaborovanie
kolaborant -ta pl. N -ti I -tmi m.
kolaborant -ta pl. N -ti I -tmi m. (i s kým, s čím) ▶ kto kolaboruje, spolupracuje s nepriateľom, správa sa ako vlastizradca, zapredanec: aktívny, horlivý, údajný k.; potrestať kolaborantov s nacistami, s fašizmom; považovať niekoho za kolaboranta ▷ kolaborantka -ky -tiek ž.: k. s cudzou okupačnou mocou
kolaborant -a m. (kolaborantka -y ž.) ‹l› pejor. kto kolaboruje al. kolaboroval, prisluhovač;
kolaborantský príd.
kolaborant p. spolupracovník
spolupracovník kto spoločne s niekým pracuje na jednom pracovisku al. na spoločnom diele: vedeckí spolupracovníci • kolega: stretnúť sa s kolegom z predchádzajúceho pracoviska • pejor. kolaborant (spolupracovník s politickým nepriateľom): odsúdiť kolaborantov
kolaborant, -a m. polit. pejor. kto sa spolčuje s politickými nepriateľmi;
kolaborantský príd.: k-á činnosť, k-á vláda činnosť, vláda kolaborantov; k-é živly zradcovské;
kolaborantstvo, -a str. zradcovská spolupráca s politickým nepriateľom