kolónia -ie ž.
1. krajina s polit. a hosp. závislosťou od istej mocnosti: zámorské k-ie Anglicka
2. príslušníci istého národa osídlení v cudzom etnickom prostredí: slovenské k-ie v Báčke
3. skupina obytných domov al. iných stavieb rovnakého typu: robotnícka k.; chatová k.
4. biol. spoločenstvo živočíchov: k-ie baktérií, vodných vtákov;
koloniálny príd. k 1: k. útlak; k-e mocnosti kapit. štáty vlastniace kolónie; k. tovar tovar dovážaný z kolónií
kolónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kolónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ málo rozvinutá krajina ovládaná cudzím, mocnejším štátom a politicky i hospodársky závislá od tohto štátu: bývalé portugalské, francúzske kolónie v Afrike; britská k. získala nezávislosť; ovládať, využívať bohatstvo zámorských kolónií 2. ▶ (v staroveku a stredoveku) osada založená v cudzom prostredí za hranicami domovskej krajiny: prvé kolónie zakladali Feničania; grécke obchodné kolónie na pobreží Stredozemného mora a v Malej Ázii; mesto vzniklo z pôvodnej rímskej kolónie 3. ▶ príslušníci určitého národa žijúci v cudzom etnickom prostredí a zachovávajúci tradície svojej krajiny, menšina; sídla prisťahovalcov na cudzom území: slovenská k. v Báčke, v Clevelande; habánske kolónie; kolónie nemeckých prisťahovalcov na Spiši; život vysťahovalcov v slovenských kolóniách v Amerike 4. ▶ skupina obytných budov al. iných stavieb rovnakého typu, príp. menšia štvrť v obci, obývaná určitou vrstvou obyvateľstva, osada: záhradkárska k.; banícka, robotnícka, tehliarska k.; cigánska k.; ostrov slúžil ako trestanecká k.; vysťahovať celú kolóniu; baraková kolónia na periférii mesta [A. Pauliny]; Žili v kolóniách, ktoré budovali pre svojich zamestnancov viaceré bratislavské závody. [P. Salner] 5. ▶ skupina ľudí niečím odlišná od prostredia, v ktorom žije: študentská, umelecká k.; k. bohémov na parížskom predmestí; Našiel som tu aj početnú slovenskú vysokoškolskú kolóniu s kultúrnym a športovým spolkom. [B. Varsik] 6. biol. ▶ spoločenstvo organizmov (živočíchov) toho istého druhu žijúcich spolu z potravných, rozmnožovacích al. obranných dôvodov: k. mravcov; k. svišťov; hlučné kolónie čajok; havran hniezdi v kolóniách; v jaskyni sídli veľká k. netopierov 7. biol. ▶ súbor mikroorganizmov v kultúre pochádzajúci z jednej bunky: kolónie baktérií, bakteriálne kolónie; v kolóniách žijúce sinice
Kolónia -nie ž.
1. časť obce Bíňa
2. časť obce Boťany
3. časť obce Kútniky
4. časť obce Michal na Ostrove
5. časť obce Veľké Trakany;
Kolónijčan -na pl. N -nia m.;
Kolónijčanka -ky -niek ž.;
kolónijský -ká -ké príd.
kolónia -ie ž. ‹l›
1. územie, osada v cudzom etnickom prostredí; krajina zbavená politickej a hospodárskej samostatnosti, ovládaná a využívaná cudzím štátom
2. inonárodné osídlenie, skupina na území určitého národa, menšina
3. skupina ľudí niečím odlišná od prostredia, v ktorom žije: umelecká k.
4. skupina menších obytných budov tvoriacich celok: robotnícka k.
5. biol. súbor organizmov toho istého druhu (baktérií, niektorých prvokov, včiel, vtákov a pod.) žijúcich spoločne z potravných, rozmnožovacích, obranných dôvodov; súbor mikroorganizmov v kultúre pochádzajúci z jednej bunky
kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolónie • zastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavy • domínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov)
osada 1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec: osada rybárov, banícka osada • kopanice (skupina domov na samote; na západnom Slovensku): myjavské kopanice • lazy (horská osada s roztrúsenými obydliami): detvianske lazy • zastar. zried. folvark (Vajanský, Kukučín)
2. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí • kolónia: francúzske osady, kolónie na západoafrickom pobreží
kolónia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. krajina, obyč. zámorská, násilne uchvátená a udržovaná v hospodárskej a politickej závislosti od imperialistického štátu: britské, francúzske k-ie; národnooslobodzovacie hnutie v k-iách;
2. príslušníci jedného národa al. štátu, osídlení v cudzom štáte (vysťahovalci, diplomatickí úradníci a pod.): nemecké k-ie v cárskom Rusku; československá k. v Paríži;
3. skupina budov al. celá štvrť v obci al. meste obývaná určitou vrstvou obyvateľstva: robotnícka k. skupina domov pre robotníkov pri väčšom závode; študentská k., cigánska k.; rybárska k.;
4. biol. spoločnosť jedincov žijúcich pohromade, v skupinách: k. vtákov, vtáci hniezdiaci v k-ách; k. baktérií baktérie, ktoré vyrástli na jednej živnej pôde;
koloniálny príd. k 1: k-e národy žijúce v kolóniách; k-e krajiny závislé od kolonizátorských štátov; k. útlak, k-e revolúcie v kolóniách; k-e panstvo Anglicka anglické zámorské dŕžavy; k-a veľmoc štát majúci mnoho kolónií; k-a politika politika zotročovania národov žijúcich v kolóniách; k. tovar privážaný zo zámoria (napr. káva, ryža, korenie, južné ovocie a pod.); zastar. obchod s k-ym tovarom
kolónia ž. 1. zried. štvrť v obci al. meste obývaná určitou vrstvou obyvateľstva: Bivame na koloňiji (Chrasť n. Horn. SNV) 2. skupina jedincov žijúcich pohromade: Vihnaľi koloňiju olaskich Ciganoch z dzedzini (Mníšek n. Hnil. GEL)