kodifikovaný [-d-] -ná -né príd.
kodifikovaný [-d-] -ná -né príd. 1. práv. ▶ uvedený do všeobecnej platnosti v podobe normy, zákonne ustanovený, uzákonený: kodifikované právo; oficiálne k. zákon; kodifikovaná podoba štátneho jazyka; uplatniť kodifikované znenie zákona 2. lingv. ▶ vedecky opísaný a predstavený v normatívnych jazykových príručkách (napr. v slovníkoch): kodifikovaná norma výslovnosti spisovnej slovenčiny; odchýlka od kodifikovaných tvarov prídavných mien