kobka -y -biek ž. tmavá klenutá cela: k-y pre odsúdencov
kobka -ky kobiek ž.
kobka -ky kobiek ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ malá miestnosť zaisťujúca bezpečné uzavretie: stredoveká, kláštorná, žalárna, väzenská, temná k.; vchod do podzemnej kobky; hnilobný zápach kobiek; držať, väzniť odsúdencov v kobke; hniť v kobke; strčiť niekoho do kobky; V tamojšej kasárenskej kobke bol dlho zavretý evanjelický farár. [M. Valehrachová-Matulayová] 2. eltech. ▶ časť priestoru krytej rozvodne určená na výstroj jednej odbočky a oddelená od susedných odbočiek nehorľavými protipožiarnymi stenami
kobka -y ž. ‹n›
1. malá tmavá (klenutá) miestnosť zaisťujúca bezpečné uzavretie: väzenská, kláštorná k.
2. eltech. stavebná jednotka obsahujúca elektrické zariadenie na napájanie elektrickej siete: k. rozvodne;
kobkový príd.: eltech. k. rozvádzač ktorého jednotlivé polia sú umiestnené v kobkách; k-á rozvodňa
cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela • izbica • komôrka: opát zašiel do svojej izbice • zastar. temnica • kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených
kobka p. cela
kobka, -y, -biek ž. kniž. temná klenutá miestnosť hlboko pod zemou, väzenská cela: podzemná k., žalárna k.;
pren. temná, obyč. malá miestnosť: Mesto, kde sa ľudia v temných kobkách dusia. (Jes-á)
kobka [-o-, -ô-] ž nem komôrka: nad masstaliamj kuopka, na neg dwere (s. l. 1686); nad holohumniczu kopka pre ssossowiczu (TRENČÍN 1713)
kôbka p. kobka