koalícia -ie ž. (polit.) zoskupenie, spojenie; spojenectvo: k. politických strán, vládna k.;
koaličný príd.
koaličný -ná -né príd.
koaličný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s koalíciou, dočasným spojením rôznych politických strán vo vláde; utvorený na základe koalície: k. partner; k. spor; koaličná vláda zostavená zo zástupcov rozličných politických strán, ktoré sa medzi sebou dohodli; koaličná vojna konflikt vedený niekoľkými štátmi proti inému (iným); koaličné zoskupenie; koaliční poslanci; koaličné dohody, zmluvy; činnosť koaličných strán; pokračovať v koaličných rokovaniach □ práv. koaličné právo obyč. právo zamestnancov združovať sa do organizácií na obranu spoločných záujmov; hist. koaličné vojny päť konfliktov európskych štátov s napoleonským Francúzskom v r. 1792 – 1814
koalícia -ie ž. ‹f› zoskupenie, združenie, spolčenie, spojenectvo (rozličných organizácií al. celkov na spoločný postup al. pôsobenie): voj. spojenectvo dvoch al. viacerých štátov na obranu al. na výpad; polit. (v parlamente) združenie dvoch al. viacerých politických strán na vytvorenie vlády opierajúce sa o väčšinu poslancov: vládna k.; sociol. skupina ľudí združujúcich sa krátkodobo al. dočasne na dosiahnutie nejakého cieľa;
koaličný príd.: k-é strany; k-á vláda zložená zo zástupcov rozličných politických strán, ktoré sa medzi sebou dohodli; práv. k-é právo združovacie; k-á vojna vedená niekoľkými štátmi proti inému štátu
koalícia, -ie ž. združenie, spolčenie politických strán al. štátov: k. buržoáznych politických strán, vládna k., protifašistická k., medzinárodná kapitalistická k.;
koaličný príd.: k-á politika, k-é strany, k-á vláda;
koalične prísl.