koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;
koaličníčka -y -čok ž.
koaličník -ka pl. N -íci G -kov m.
koaličník -ka pl. N -íci G -kov m. publ. ▶ člen strany, ktorá je súčasťou koalície, dočasného spojenia rôznych politických strán vo vláde, člen koalície; op. opozičník: ľavicový k.; tábor koaličníkov a opozičníkov; koaličníci sa dohodli sa spoločnom kandidátovi na prezidenta ▷ koaličníčka -ky -čok ž.