Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i; máčať k-e; medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

● hus(ac)ia k. zimomriavky; je (iba) kosť a k. veľmi chudý; pocítiť niečo na → vlastnej k-i; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda; expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný; báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie; mať → hrošiu k-u; vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu; niesť k-u na trh riskovať; expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kožný príd. k 1: k-é póry; k-á infekcia;

kožka -y -žiek ž.

1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa; jahňacie k-y

2. koža (význ. 3): k. na mlieku; ošúpať k-u z jablka šupu;

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kožka -ky kožiek ž. zdrob.

koža kože koží ž. 1. ▶ orgán pokrývajúci ľudské telo, sídlo vnímania tlaku, hmatu, chladu, tepla a bolesti, pokožka: belostná k.; vráskavá, scvrknutá, pružná k.; tetovaná k.; do bronzova opálená pekná k.; prekrvenie kože pomocou masáže; Chladný vzduch sa im zadieral pod nechty a vnikal pod kožu. [J. Kot]
2. ▶ vonkajšia pokrývka povrchu tela zvierat; stiahnutá opracovaná al. neopracovaná blanitá pokrývka zbavená srsti, používaná v garbiarstve a kožušníctve, kožka: bravčová, hovädzia, teľacia, ovčia, jahňacia, králičia k.; brúsená, šagrénová k.; sušiť, luhovať kože na ďalšie spracovanie; konzervovanie, farbenie koží; v koži viazaný výtlačok knihy; lôžko vystlané kožami; kabelka, topánky, rukavičky z pravej kože; imitácia kože náhrada pravej kože, syntetická koža; Potrhával plecami a pomaly sa vyvliekol z odevu ako had z kože. [A. Devečková]
3. ▶ stuhnutá horná vrstva, povlak vznikajúci najčastejšie po vychladnutí na povrchu niektorých pokrmov, kožka: na zohriatom mlieku, uvarenom pudingu, lekvári sa urobila k.
◘ fraz. kričí/jačí/reve, akoby ho z kože drali kričí veľmi hlasno a prenikavo; báť sa o svoju kožu mať obavy o svoj život, o vlastnú existenciu; byť [iba/len] kosť a koža byť veľmi chudý, vychudnutý; dostať sa niekomu na/pod kožu a) nájsť slabé miesta, chyby niekoho s úmyslom využiť, zneužiť ich b) zistiť niečie zámery, odhaliť niekoho; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne niekoho okrádať, zdierať, vykorisťovať; husia/husacia koža zimomriavky (od chladu al. citového vzrušenia); chrániť si vlastnú kožu zachraňovať si život, vyhýbať sa nebezpečným situáciám; ide mu o [vlastnú] kožu ide mu o život; ísť s kožou na trh al. niesť kožu na trh riskovať; mať hrošiu kožu byť menej citlivý; nechcel by som byť v jeho koži bolo by nepríjemné byť na jeho mieste, v jeho situácii; nepredať/nedať lacno [svoju] kožu nevzdať sa bez boja, bez odporu; nevedieť sa vmestiť/vpratať do [vlastnej] kože byť neposedný, neposlušný; nie je vo svojej koži necíti sa dobre; [od radosti/od hnevu] ide z kože vyskočiť/vyletieť nadmerne prejavuje svoje city; piť na medvediu kožu tešiť sa z niečoho neistého; pocítiť/skúsiť/zažiť niečo na vlastnej koži osobne niečo prežiť, spoznať, skúsiť; premoknúť na kožu úplne zmoknúť; vlk v ovčej koži o niekom, kto sa pretvaruje, kto sa snaží byť navonok lepší, ako v skutočnosti je; vyviaznuť/vyjsť z niečoho so zdravou kožou bez ujmy na zdraví; zodrať/stiahnuť z niekoho aj kožu al. zodrať/stiahnuť niekoho aj z deviatej kože obrať niekoho o všetko ◘ parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom
▷ zdrob. ↗ kožka; kožtička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: krehučká k. viečok; ostrihať si kožtičku okolo nechtov; jemná jahňacia k. na rukavičky; na lekvári sa urobila k.

kožka -ky kožiek ž. 1. zdrob. expr. ▶ jemná koža, orgán pokrývajúci ľudské telo: popraskaná k. okolo nechtov; má jemnú kožku na lícach; Opatrne si odlepil cigaretový papierik z pery, aby si neoddrapil kožku. [L. Ballek]
2. ▶ vonkajšia pokrývka povrchu tela zvierat; stiahnutá opracovaná al. neopracovaná blanitá pokrývka zbavená srsti, používaná v garbiarstve a kožušníctve, koža: kozia, ovčia, zajačia k.; udená slanina bez kožky; sťahovanie kožky; sušenie odratých kožiek; chodiť po dedinách a vykupovať kožky; Niekto mal už trafiku alebo krčmu, ak bol jeho otec kožkár, nuž kožky, šenk alebo garbiareň. [V. Šikula]
3. ▶ stuhnutá horná vrstva, povlak vznikajúci najčastejšie po vychladnutí na povrchu niektorých varených pokrmov, koža: mať rád kožku z mlieka; ak čerstvo uvarený horúci puding posypeme cukrom, nevytvorí sa na ňom k.
4. ▶ ochranný tuhší obal niektorých rastlinných plodov; syn. šupa, šupka: k. z jablka, z pomaranča; zemiaky varené v kožke; stiahnuť z baklažánov fialovú kožku

kožka, -y, -žiek ž. hovor.

1. blanitý povrch tela vyšších živočíchov, koža: ľudská k., zapálená k., vyhodili sa mu pľuzgiere na k-e; riasi sa mu k. (Tat.)

● prísť o k-u o život; ujsť so zdravou k-ou bez úrazu; svrbí ťa kožka? chceš dostať bitku?;

2. vypracovaná i nevypracovaná koža al. kožušina menších zvierat: zajačia, barania k., k-ou podšitý kabát;

3. hrubší povrchový obal na ovocí a na zemiakoch: jablká s hrubou k-ou, uvariť zemiaky v k-e;

4. hustejší povlak na povrchu niektorých pokrmov: k. na mlieku, na káve;

kožtička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: jemná k.

kožka ž.
1. strsl, zsl povrch tela vyšších živočíchov, koža, pokožka: Celá koška sa mi lúpe (Likavka LM); Mišovi zodrala žinka na bruchu košku (Hor. Tisovník MK); Do huspenini sa dávali aj údzené koški (Brestovany TRN)
L. husacia koška (Pukanec LVI) - pupienky na koži človeka pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky
2. strsl, zsl stiahnutá koža z kožušinových zvierat: Za košku som dostau̯ peďesiatpeť korún (Parížovce LM); S teho tchora je drahá koška (Krušetnica NÁM); Zajačie koški skupuje koškár (Brodzany TOP); Mávali aj vesti poččité s kozacíma koškáma (Brestovany TRN)
3. strsl, miest. zsl šupka na ovocí, zelenine, hubách a pod.: Koški zo švápki sa pre prasce aľebo pre sľiepki uvariľi (Kraľovany DK); Hrozno sa nasipalo do vreca a ten chlap po tom vreci skácau̯, že tam ňeostalo ľem tie holie strapce a koški (Hor. Strehová MK); Mladej ťekvice z mäkov koškov zme varievale zo salom a mliekom zatrepanej (Čelovce MK)
4. strsl, miest. zsl mastný povlak, šupka na (varenom) mlieku, bielej káve a pod.: Košku na mlieku, to som ždi zobrala (Kraľovany DK); Ja si musím kávu ceďiť, ľebo ňerát košku (Košťany n. Tur. MAR); Dopoli bola sädnúta smetana f tom pohári, a na našom bola ľen koška na mľieku (Kokava n. Rim. RS); Slapšé mlíko mává tenšú košku (Radošina NIT)
5. tenká pružná kôra na prútí: S koški som miseu̯ prúd olúpiť (Lipt. Ján LM)
6. blana pod škrupinou vajca: Na to (odretú pokožku) sa priložila koška z vajcä, spot škrupini (Žaškov DK); Zňiesla f koški vajce (Dol. Rykynčice KRU)
7. oddeliteľný spodok na klobúčiku hríba: koška (Polichno LUČ)
8. pracovná pomôcka z kúska kože
a. hrnč. na vyhladenie a zaguľatenie vrchu nádoby: koška (Modra)
b. koš. na upevnenie šachora ku opásanéku remeňu: kvaška (Rat. Zdychava RS)
c. obuv. na ochranu prsta pri šití: koška na prst (Zavar TRN); kožtička ž. strlipt, modrokam zdrob. expr. k 2: Ale tá buďe z mišacich košťičiek (Kvačany LM); S čiernech košťičkou sa šile baraňice (Čelovce MK)

kožtička p. kožka

kožka ž
1. povrch tela vyšších živočíchov: žide kožky na muskem ude obrezuwagj (KoB 1666) predkožky; kozka na hlawe (KS 1763); cuticula: kožka, kožička (PD 18. st)
2. stiahnutá koža zvierat; kožušina: telacza umrlczia kosska (BYTČA 1606) zo zdochnutého zvieraťa; zimna czepica z barančinima kožkamy futrowana (Kur 18. st)
3. blana, blanka: kožka pri mósku (NP 17. st); tenká mazdricka w oku, kožka (KS 1763); membrana: pergament, kožka (AP 1769); (očianka) očj gasné činj a zhánj povlaku neb kožku z nich (TS 1771) chorobný povlak, zákal; hadbawni chrobáčkowe do hodbáwu se zapradu, sstirykrát ze seba kossky swé dole zhodá (BiN 1799)
4. vyzrážaný povlak na povrchu tekutín: folliculus: kožka z wina (VTL 1679); (firnajz) ma se o pul roka obnowiti, to gest ma se z neho kosska dolu stiahnut (LR8 18. st)
5. kôra, šupina: cibulne lupiny aneb kožkj (RN 17.-18. st); kožku spodny brezowu (KLe 1740); ssupka aneb kožka zrnka obilia; hroznowá kožka; owoci makég kosski (KS 1763); z bjle cybule kožku přilož na močjcy aud (TS 1771)