koža ž. (kuaža, kvaže)
1. strsl, zsl, abov povrch tela vyšších živočíchov, pokožka; Tag ho chiťeu̯ (medveď) a s celej tvári mu kožu zvliekou̯ dolu (Kľak NB); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); Tá lichva mala čemer, chutno pila vodu a koža jéj stvrdla jag drevo (Ružindol TRN)
L. husacá koža (Nitr. Hrádok NZ), husá koža (Lubina NMV), husí koža (Dúbravka BRA) - pupienky na koži pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky
F. svrbí ho koža (Hor. Lehota DK) - vyčíňa, a preto chce dostať bitku; má hrubú kvažu (Kameňany REV), má tvrdú kožu (Bošáca TRČ) - je necitlivý, veľa znesie; biť kozď a koža (Rim. Píla RS), bic kosc a koža (Rozhanovce KOŠ) - byť veľmi chudý; zaplaťiť kožou (Rim. Píla RS) - zaplatiť životom; iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - ide mu o život; naučet sa (niečo) na svojej koži (Tek. Breznica NB) - naučiť sa na vlastnej škode; nekceu̯ bi som buď v jeho koži (Hor. Lehota DK), ňesťev bich biď v jeho koži (V. Bielice TOP) - nechcel by som byť na jeho mieste; dif s kože neviskočev (Lukáčovce HLO), diu s koži neviskošiu̯ (Rim. Píla RS) - bol veľmi rozčúlený; vrieskala, aňi čo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi kričala; desiatú kožu bi zo šľeveka zdrau̯ (Rim. Píla RS) - bez zľutovania by oklamal, vykoristil; nespratac sa do vlasnéj kože (Brestovany TRN) - byť nespratný, samopašný; je v zléj koži (Bošáca TRČ) - je chorý; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - cudzí majetok netreba šetriť, z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá
2. strsl, zsl vypracovaná i nevypracovaná zvieracia koža
a. s kožušinou: Kože (z oviec) sa teraz predávajú, prvej kožuchi sa šili, chlapi noseli kožuchi s teho (Riečnica KNM); Maj brad dostál kvažu z medveda (Rochovce ROŽ)
L. valaská koža (Čadca) - vypracovaná ovčia kožušina s dlhou vlnou
b. garb., obuv. bez srsti (kožiarsky materiál): Pukanci boli gerbiari, čo tie kože virábali (Tek. Breznica NB); Ušeu̯ bi som ván topánki, ale ňeňi koží (Návojovce TOP); Stredu ból trh na kožu, surové kože virobené Brezováci najvác predávali (Trnava); brafčová koža (Brezová p. Brad. MYJ); hadzí koža (Malacky)
L. ševrová koža (Nitr. Hrádok NZ, Zavar TRN) - kozľacia na obuv; boksová koža (Myjava) - jemne vypracovaná teľacia; juchtová koža (Nitr. Hrádok NZ) - mäkká nepremokavá na výrobu obuvi; kordovánová koža (Brezová p. Brad. MYJ) - jemná farebná z barana al. kozy na obuv; spodná koža (Myjava), spotková koža (Sládečkovce ŠAĽ) - na podrážky; vrchová koža (Lipt. Hrádok LM), zvršková koža (Hubová RUŽ), vrchná koža (Myjava) - na výrobu zvrškov obuvi; ošvarovat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - odstraňovať zvyšky mäsa, blán z vnútornej strany kože; dať kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. naukladať surové kože do kade s trieslom
F. čertova koža (Dol. Mariková PB, Siladice HLO) - žart. silné plátno na kabáty, nohavice
3. strsl, čiast. zsl šupka
a. na ovocí al. obilnom zrne: Grísa sa mľela s kože, nahrubo sa mľela (Tvrdošín TRS); To je jakésik tvrdéj koži hrozno - má to zrnko tvrdú šupu (Suchá n. Par. TRN)
b. blana pod škrupinou vajca: koža (Prenčov BŠ, Dubovany PIE)
4. strsl, zsl šupový povlak na varenom mlieku: Ja mosím varené mlieko precieďaťi, moje ďecká ňesťejú káve kožu (Návojovce TOP); Koži je šecká masnota mléka (Brestovany TRN); kožä (Krivá DK)
5. kôra na (vŕbových) prútikoch: koža (St. Turá NMV, Kys. N. Mesto); kožený príd. k 2: Valasi si daľi aj kožení brusľík (Hruštín NÁM); Kúpeu̯ si kožené rukavice (Bánovce n. Bebr.); kožení šurec (Istebné DK)
L. koženie mechi (Istebné DK) - kováčske mechy; kožená zásťera (Kúty SKA) - kováčska zástera
kuaža p. koža
kvaže p. koža