košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, k-á koruna;
košato prísl.: k. sa rozrastať;
košatosť -i ž.
košatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
košatý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ (obyč. o drevinách) majúci bohatú a široko rozvetvenú korunu: košaté lipy, duby; košatá a rozložitá koruna gaštanov; jeleň s košatými parohmi; sedávať pod košatým orechom; Ukryl sa pod najkošatejšiu jabloň pri ceste. [L. Ballek] 2. trochu expr. ▶ existujúci ako väčší, bohato členený celok; majúci väčší rozsah, obšírny, rozsiahly: k. dej románu; košatá a žánrovo rozmanitá tvorba; mať k. slovník; zanechať po sebe košaté dielo; prednášať košaté prípitky; má veľkú rodinu a košaté príbuzenstvo; skutočnosť je čoraz pestrejšia a košatejšia
košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvený • rozkonárený • rozkošatený • rozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené koruny • konáristý: konáristá lipa • vetevnatý • vetvistý • ramenitý • ramenistý
košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, ker, k-á koruna;
košatosť, -ti ž.
košatý príd. 1. strsl, zsl bujno rozvetvený do šírky aj výšky: Ten veľkí košatí strom nám zaťieňeu̯ pou̯ zahradi (Kšinná BÁN); košaťí strom (Čierny Balog BRE); košatá koruna (Laskomerské BB, Vaďovce MYJ) 2. vin. vzdušne upravený, vzdušný: Po uviazaňí má biť košatá hlava (viničný kŕč), ťeďi je správňe vipestuvaná (Pukanec LVI); košatá hlava (Tesáre TOP)