koľaj, -e ž.
1. kolesami vozidiel vyhĺbená stopa v mäkkej (napr. blatistej) ceste: Zahamované koleso zanechávalo po sebe belasú koľaj. (Vaj.)
● vybočiť z k-í každodenného života z pravidelného života; vrátiť sa do starých, vychodených k-í k starým, osvedčeným spôsobom konania; priviesť vec na dobrú k. na správnu cestu;
2. pár koľajníc na trati: vlak pristáva na druhej k-i; železničné k-e, k-e električky; slepá k. zakončená
● dostať sa na slepú k. do bezvýchodnej situácie; odsunúť niečo na vedľajšiu, na bočnú k. nevenovať dostatočnú pozornosť; zaviesť rozhovor na inú k. zmeniť predmet rozhovoru; vyšinúť niečo z normálnych k-í narušiť poriadok; vyšinúť sa, vyjsť z k-e, z k-í stratiť duševnú rovnováhu;
koľajový príd. k 2: k-é vozidlo pohybujúce sa na koľajach; k-á vzdialenosť medzi dvoma koľajami; k-á zábrana brvno položené priečne cez koľaje; k-é váhy na váženie vagónov; k-á doprava po koľajniciach