koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;
koľajnicový príd.
koľajnica -ce -níc ž.
koľajnica -ce -níc ž. 1. ▶ jeden z rovnobežných oceľových pásov prispôsobený na nesenie a vedenie kolies vozidiel: električkové, železničné koľajnice; ozubená k.; klásť koľajnice metra; prejsť cez koľajnice; Električka sa rúti po koľajniciach a vozeň sa mäkko pohojdáva. [J. Kot]; Na koľajniciach sa bleskovo prekrútili kolesá [rušňa] s mastnými prevodovými kľukami a do vzduchu vystrelila dávka hustej pary. [D. Dušek] 2. tech. ▶ časť stroja al. mechanizmu, po ktorej sa niečo posúva: nosná, vodiaca k. ▷ zdrob. ↗ koľajnička
koľajnica oceľový pás prispôsobený na nesenie a vedenie kolies vozidiel • hovor. zastaráv. šína: klásť koľajnice, šíny
koľajnica, -e, obyč. v mn. č. koľajnice, -níc ž. rovnobežne položené pásy ocele, po ktorých sa pohybujú kolesá železničných vozňov: železničné k-e; klásť, položiť k-e; posuvné k-e časť stroja al. mechanizmu, po ktorej sa niečo posúva;
koľajnicový príd.: k-á doprava železničná; k-é výhybky na koľajniciach;
koľajnička, -y, -čiek ž. zdrob.
koľajnica ž. 1. rovnobežne položený oceľový pás, po ktorom sa pohybujú kolesá železničných vozňov: Vlak prejšou̯ voliaku ženu, lahla si na kolajňicu (Návojovce TOP); Jedna koľajňica, že bola celkom pokrúťená o_tej míni (Ležiachov MAR) 2. upravené miesto v lese, po ktorom sa spúšťa drevo: Dolu kolajnicú išlo drevo oc_cklátki horách (Trenč. Závada TRČ) 3. užšia motyka na vykopávanie pňov: kolajnica (Bošáca TRČ)