Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

vychodené k-e osvedčené postupy; vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania; odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať; vybočiť z normálnych k-í; dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
koľaj ‑e ‑í D ‑am L ‑ach ž.; koľajový

koľaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž.

koľaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž. 1. ▶ stopa vyhĺbená kolesami vozidla v mäkkej, často blatistej pôde: vyjazdená k.; plytké koľaje; Kedysi bolo menej ľudí, no všade veľa chodníkov a na každej ceste koľaje. [V. Šikula]; Spustili sa širokou cestou po pravej hlbokej koľaji. [R. Sloboda]
2.dva koľajnicové pásy pripevnené na drevené podvaly al. betónové podklady, slúžiace na pohyb koľajových vozidiel: železničné koľaje; koľaje električky, metra; hlavná, vedľajšia k.; Na štvrtej koľaji stojí osobný vlak druhej triedy s poschodovými vagónmi. [L. Ťažký]žel. odstavná koľaj slúžiaca na odstavenie súprav, ktoré v danom čase nejazdia; slepá koľaj ukončená koľajovým zarážadlom
fraz. dostať sa na slepú koľaj ocitnúť sa v bezvýchodiskovej situácii; druhá koľaj niečo druhoradé; odsunúť niečo na vedľajšiu/bočnú koľaj nevenovať niečomu dostatočnú pozornosť; prehodiť/zaviesť reč/rozhovor na inú koľaj zmeniť tému; [kráčať, ísť, bežať] v zabehaných/vo vychodených koľajach konať zaužívaným spôsobom, po starom; vrátiť sa do starých/normálnych/vychodených/zabehaných koľají začať opäť konať zaužívaným, osvedčeným spôsobom; vybočiť z normálnych/vychodených koľají prestať konať zaužívaným, bežným spôsobom ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január)

-aj/1629426±2671 31.40: substantíva ž. N sg. 403→397±3 obyčaj/201 stupaj/71 koľaj/61 šľapaj/33 partaj/24 (3/7)

-aj/1629426±2671 5.25: substantíva ž. A sg. 581 koľaj/444 obyčaj/97 šľapaj/17 stupaj/15 (4/8)

-j/5938217±11593 2.30: substantíva ž. N sg. 7253→7247±10 nádej/5036 esej/667 trofej/423 beznádej/336 obyčaj/201 výzbroj/175 j/58→87
+2
−6
stupaj/71 alej/66
+1
−2
koľaj/61 zbroj/48 šľapaj/33 partaj/24 (4/19)

-j/5938217±11593 2.51: substantíva ž. A sg. 11197±2 nádej/8030 trofej/1175 výzbroj/449 koľaj/444 esej/429 beznádej/273 zbroj/110 obyčaj/97 alej/85
+0
−1
j/35±1 livrej/30 šľapaj/17 stupaj/15 (4/8)

koľaj p. trať 1


trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trateželeznica: širokorozchodná železnicadráhahovor. štrekakoľaj (dvojica koľajníc)

2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linkaspoj: autobusový spoj

3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráhahovor. štreka


usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

koľaj, -e ž.

1. kolesami vozidiel vyhĺbená stopa v mäkkej (napr. blatistej) ceste: Zahamované koleso zanechávalo po sebe belasú koľaj. (Vaj.)

vybočiť z k-í každodenného života z pravidelného života; vrátiť sa do starých, vychodených k-í k starým, osvedčeným spôsobom konania; priviesť vec na dobrú k. na správnu cestu;

2. pár koľajníc na trati: vlak pristáva na druhej k-i; železničné k-e, k-e električky; slepá k. zakončená

dostať sa na slepú k. do bezvýchodnej situácie; odsunúť niečo na vedľajšiu, na bočnú k. nevenovať dostatočnú pozornosť; zaviesť rozhovor na inú k. zmeniť predmet rozhovoru; vyšinúť niečo z normálnych k-í narušiť poriadok; vyšinúť sa, vyjsť z k-e, z k-í stratiť duševnú rovnováhu;

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo pohybujúce sa na koľajach; k-á vzdialenosť medzi dvoma koľajami; k-á zábrana brvno položené priečne cez koľaje; k-é váhy na váženie vagónov; k-á doprava po koľajniciach

koľaj ž. (koľej)
1. kolesami nejakého vozidla vyhĺbená stopa v mäkkej (obyč. blatistej) ceste: Jedna tá koľaj bola hlpšia, nuš ťi nám ten vo_skoro prevalilo (Ležiachov MAR); Voz vinšol s koleji (Rochovce ROŽ); Na cesce sú huboké kolaje (Vaďovce MYJ); Voz na mekej cesce robi koľeje (Spiš. Štvrtok LVO)
F. dau̯ sa na zlie koľaje (Hor. Lehota DK) - nesprávne koná; ledvá som ho do kolaje nahnav (Lukáčovce HLO) - prinútil, naučil primerane sa správať; šicko ma svoju koľej (Studenec LVO) - svoj poriadok; višél s kolaje (Bošáca TRČ) - pomýlil sa; dosta_do kolaje (Skalka n. Váh. TRČ) - dať do poriadku
2. železničná koľajnica: Velé dobrího štrku aj dreva pot tima koläjämí (Brusník REV); Toto drevo śe nacahalo na take vagoňiki a śe vicahalo po koľeji na gater (Smižany SNV)
3. trať: Robil tricecpejc roki na koľeji (Spiš. Štvrtok LVO)


kolej p. koľaj

koľaj [-aj, -ej], koľaja [-eja] ž (vyhĺbená) stopa po kolese: po kolagoch se lechssj tahne (KoB 1666); widel-li (svedok) w ten cžas wnowe sslepege aneb kolage woza (TURIEC 1677); robotniky ku wozeny chrastyanebo do kolag blatnatich kamenia (ŽILINA 1689); orbita: kolega (HD 1706-07); kolage pre weliku wodu poznati se nemohli (DUBNICA n. V. 1741); sedj na kolagj ptacsa (KC 1791)
F. (odpadlíci) docela po gedneg kolagi pokračowali (PP 1734) zhodne, vo vzájomnej zhode; ze sweg obyčegneg kolege wystupuge (SlK 1766-80) zo svojho ustáleného spôsobu
P. atpn Nicolaus Kolay (H. HRIČOV 1592 U1)


kolej- p. koľaj-

koľaj
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) koľaj
G (bez) koľaje
D (ku) koľaji
A (vidím) koľaj
L (o) koľaji
I (s) koľajou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) koľaje
G (bez) koľají
D (ku) koľajam
A (vidím) koľaje
L (o) koľajach
I (s) koľajami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOĽAJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 16×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
BEŇUŠ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 5×;
VALASKÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
HORNÁ LEHOTA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 2×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
PODBREZOVÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

jednej alebo viacerých koľají d'une ou plusieurs voies
koľaje iným ako 1435 mm de voie autres que 1435 mm
koľaji a v oblúkoch alignement et en courbes
koľajou a nástupišťom, quai et voie sont
na každý pár koľají à chaque paire de rails
na koľaj a zmena à la voie et variation
pre každý úsek koľaje pour chaque tronçon de voie
vozidla, koľaje a nadstavby véhicule, voie et superstructure
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu