kočovný príd.
1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň
2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť
kočovný -ná -né príd.
kočovný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý kočuje, často mení svoje sídlo; ktorý nemá stále obydlie; svedčiaci o tom; syn. nomádsky, potulný: kočovní pastieri; kočovné kmene, národy; viesť k. spôsob života; pren. Ešte šťastie, že som na takýto kočovný život zvyknutý a nič mi nechýbalo. [D. Kováč] 2. ▶ ktorý často mení miesto svojho pôsobenia (aj s potrebným zariadením); syn. putovný: k. zverinec; kočovná spoločnosť; kočovné divadlo; kočovní herci □ včel. kočovný včelársky voz určený na putovanie so včelstvom v období kvetu
kočovný príd. ‹r < turk›
1. meniaci sídlisko, nomádsky: k-é národy
2. meniaci často pôsobisko, bydlisko, stanovište: k-á divadelná spoločnosť; – včel. k-á paleta s úľmi; k. voz
kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život
p. aj pojazdný
pojazdný ktorý sa môže premiestňovať, pohybovať • ambulantný • prevozný: pojazdná, ambulantná, prevozná predajňa; pojazdné, prevozné kino • odb. mobilný: mobilné automechanické dielne • pohyblivý (op. statický, nepohyblivý): pojazdný, pohyblivý žeriav • kočovný • sťahovavý • putovný (sťahujúci sa z miesta na miesto): kočovný, sťahovavý cirkus; putovná detská galéria
potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života
2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá
túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes • tulácky • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život • kočovný • kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr • pejor. vandrácky • hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska • bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača
p. aj potulný, kočovný
kočovný príd. pohybujúci sa z miesta na miesto, meniaci bydlisko al. pôsobisko, kočujúci: k-é kmene, k. život kočovnícky; k-á herecká spoločnosť, k-é divadelné súbory; odb. k-é včelárenie sťahovanie včiel za pašou
kočový i kočovný príd. putujúci z miesta na miesto: Išli Cigáňa, tí kočoví, na voze (Kvačany LM); kočovní Cigán (Štefanov SEN) L. kočoví vos (Zvol. Slatina ZVO) - na prevážanie úľov na iné miesto
kočovný príd týkajúci sa koča, patriaci ku koču: od furmanskych kolges okuwanga fl 1, od kočownych kolges okuwanga d 75 (LIPTOV 1679)