kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;
kočovnícky príd.: k. spôsob života
kočovnícky -ka -ke príd.
kočovnícky prísl.
kočovnícky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s kočovníctvom, s kočovníkom; svedčiaci o kočovníctve; syn. nomádsky: k. národ, tábor; k. život; kočovnícke listy, listiny oprávňujúce ich majiteľa kočovať; nezaprie v sebe kočovnícke gény; Čukčovia žili kočovníckym spôsobom a všade bolo plno saní. [V. Krupa]; Už ani neviem, kde sa vlastne zrodila myšlienka, aby sme svoje kočovnícke zážitky z 50. rokov zapisovali. [Pc 1999] ◘ fraz. mať kočovnícku krv sťahovať sa z miesta na miesto, často meniť pôsobisko
kočovnícky2 prísl. ▶ kočovníckym spôsobom; charakteristicky pre život bez stáleho obydlia, často meniac miesto svojho pobytu; syn. kočovne, túlavo, nomádsky: žiť k.
kočovník -a m. ‹r < turk› kto žije kočovným životom, nomád;
kočovnícky príd.
kočovnícky p. kočovný
kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život
p. aj pojazdný
potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života
2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá
túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pes • tulácky • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky život • kočovný • kočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národy • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný námorník, kocúr • pejor. vandrácky • hovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháska • bezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača
p. aj potulný, kočovný
kočovník, -a, mn. č. -ci m. príslušník kočujúceho kmeňa, nomád: avarskí, maďarskí k-i; nájazdy k-ov;
kočovnícky príd.: k-e kmene kmene kočovníkov; k. život potulný;
kočovníctvo, -a str. sťahovavý, potulný spôsob života