kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;
kočiarik -a m.
1. zdrob. ku kočiar
2. kočík
kočiar -ra L -ri pl. N -re m.
kočiar -ra L -ri pl. N -re m. ⟨maď.⟩ ▶ ľahký, obyč. štvorkolesový dopravný prostriedok ťahaný koňmi; syn. koč: parádny, pohodlný, rozheganý, cestovný k.; koleso na kočiari odpadlo; nasadnúť do kočiara; viezť sa v kočiari; dať zapriahnuť do kočiara; A ako sa záprah vzoprel a prudkým cvalom pohol vpred, vypadlo z kočiara vrece plné všakovakého tovaru. [A. Habovštiak]
kočiar 1. p. koč 2. p. kočík
kočík vozík na prevážanie malých detí • zastaráv. kočiar: skladací kočík, kočiar
koč štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi • kočiar: krytý koč, kočiar • zastar. hintov: doviesť sa na hintove • ekvipáž (prepychový koč so záprahom) • kolimaha (v rozprávkach parádny koč)
kočiar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. koč: Návštevy prichádzali na kočiaroch. (Kuk.); rachot k-ov (Vaj.); hrkoce k. (Lask.); doviezť sa na k-i (Zgur.);
kočiarový príd.: k. kôň do kočiara;
kočiarik, -a m. zdrob.
1. malý kočiar;
2. detský kočík
kočiar m. 1. csl koč: Kočiar je ľachkí vos (Tek. Trsťany LVI); Na panstve mali kočáre (Trakovice HLO); Roskázau̯ vipráhnút, kočár opucovat (Jablonové MAL); kočiar (Mošovce MAR) 2. zsl vozík pre deti: Ja som vás šeckích ped v jedném kočári vivozela (Brezová p. Brad. MYJ); Kočara som nemala, len tag do trakovice son to dzita uvazala (Dubová MOD); kočiarik i kočiarok m. zdrob. expr. k 2: kočárik (Lukáčovce HLO); kočárek (Stupava BRA)
kočár, kočárek, kočárik p. kočiar
kočiar [-iar, -ár, -ír] m koč: dal na stary koczir urobiti nowe kolesa (ŽILINA 1659); sadla na kocžar (DUBNICA n. V. 1734); pridem na kočiari (TURIEC 1768) L. kuchársky, kuchynský k. voz uspôsobený na prevážanie jedál a potravín: ke kucharskemu kocžaru pluch a sworník nakladal (TRENČÍN 17. st); od anstreichowanj kuchinskeho kocžáre na stribrnu barwu (DUBNICA n. V. 1728); -ek, -ik dem: koczarek gel za pany (SKALICA 1633 E); malj koczarik (s. l. 1640-04); koczarek lachky (MODRA 1680)
kočír p. kočiar