kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;
kočišský príd.
kočiš -ša pl. N -ši m.
kočiš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ 1. ▶ kto poháňa a vedie záprah koní; syn. pohonič: panský k.; izba pre kočišov; súhra koňa s kočišom; starý k. na kozlíku drží v rukách opraty; poslať po kočiša; Vytrhol kočišovi bič a začal zvieratá mlátiť. [A. Lauček] 2. expr. ▶ neslušný, nekultúrny, nevychovaný človek, neokrôchanec: slovník kočišov; Veď nie sme národom kočišov a nekvalifikovaných stavebných robotníkov. [Sme 1996] ◘ fraz. nadávať/hrešiť/kliať ako kočiš vyslovovať veľmi hrubé, vulgárne nadávky; piť ako kočiš často a veľmi sa opíjať
kočiš kto poháňa záprah • pohonič • koniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár) • zastar. vozník (J. Kráľ)
kočiš, -a m. kto poháňa kone (obyč. ako zamestnanie): panský k., družstevný k.;
kočišský príd.: k. oblek pre kočiša; pren. pejor. k-é nadávky, k-é správanie nezdvorilé, hrubé
kočiš m. csl kto poháňa kone: Dzura si vezmite za kočiša gu konom! (Mokrá Lúka REV); Kočišovi kázali jet dále (Záh. Bystrica BRA); Prišél grófovi kočiž ze sanáma (Mnešice NMV); Ku koču mal pan kočiša (Dl. Lúka BAR) L. pánski kočiš (Mošovce MAR), paradni kočiš (Kluknava GEL) - ktorý chodieval s pánskym kočom
kočiš m maď kto poháňa kone, pohonič, povozník: kočiss aneb wozar (DQ 1629); kocyssa sobe nagal (ŽILINA 1655); kocsissowi meskimu (JELŠAVA 1731); kočjš neb woznjk (TiS 1788); kočišé cestnú potrebu na vúz pripravovali (BR 1785); capsus: hyntova predok, kdez kočiš sedi (LD 18. st) P. atpn Benedictus Koczis (S. KREMNIČKA 1572); -ka ž žena kočiša: dal kočišce na conventiu (L. HRÁDOK 1701); kočišce a gagercze (P. BYSTRICA 1720); -ský, -ový príd: sekera kocžiska (s. l. 1601); remene do kočiskeg uzdi (B. BYSTRICA 1692); qvadrigaria: wozársky, kočissowy odew (KS 1763); -stvo [-o, -í] s zamestnanie kočiša: počyna se rok Durkowy na kočistswo (s. l. 1682); aurigatio: kočistvi (LD 18. st); -čík dem vsl mladý kočiš: Georgius, kočissčik u powraznika (PREŠOV 1784); (peniaze) dala juhassowy, kočisčikowy (ŠARIŠ 1791)