knihovník -a mn. -ci m. pracovník knižnice, bibliotekár;
knihovníčka -y -čok ž.;
knihovnícky príd.;
knihovníctvo -a s. knihovnícky odbor
knihovník -ka pl. N -íci G -kov m.
knihovník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ pracovník knižnice, ktorý vykonáva odborné knihovnícke práce, knižnično-informačný pracovník: školský, miestny k.; pracovať ako k.; zastávať funkciu pápežského knihovníka; Ako stredoškolák som bol knihovníkom v dedinskej knižnici. [Ľ. Jurík] ▷ knihovníčka -ky -čok ž.: nastúpila na miesto knihovníčky
knihovník pracovník v knižnici • zastaráv. bibliotekár
knihovník, -a, mn. č. -ci m. pracovník v knižnici, bibliotekár;
knihovníčka, -y, -čok ž.;
knihovnícky príd.: k. kurz;
knihovníctvo, -a str. náuka o vedení knižníc; vedenie knižníc