knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.
1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.; nitrianske (-y) k. Pribina; veľkomoravské (-ý) k. Rastislav
2. príslušník vysokej šľachty;
kniežací príd.: k. rod, k. titul, k. dvor
kniežací -cia -cie príd.
kniežací -cia -cie príd. ▶ vzťahujúci sa na knieža; patriaci kniežaťu; charakteristický pre knieža: k. rod; k. znak, palác; kniežacie sídlo; opevnený k. dvorec; rozdrobené kniežacie štáty; dosadiť niekoho na k. stolec; mať nároky na k. trón; získať k. titul; povýšiť niekoho do kniežacieho stavu; život kniežacej rodiny □ archeol. kniežacie hroby obyč. s hodnotnými predmetmi
kniežací, -ia, -ie príd. patriaci kniežaťu: k. dvor, k. stolec, trón