Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.

1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.; nitrianske (-y) k. Pribina; veľkomoravské (-ý) k. Rastislav

2. príslušník vysokej šľachty;

kniežací príd.: k. rod, k. titul, k. dvor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
knieža ‑aťa mn. ‑atá ‑žat s., N jedn. i m.; kniežací

knieža -žaťa pl. N -žatá G -žat I -žatami s., v sg. N i m.

knieža -žaťa pl. N -žatá G -žat s., v sg. N i m. 1. ▶ pôvodne náčelník kmeňového zväzu, potom vládca, panovník kniežatstva, neskôr príslušník vyššej šľachty: nitrianske, nitriansky k. Pribina; vládnuce k. sa volilo na rodovom zhromaždení; povstanie pod vedením sedmohradského kniežaťa Františka II. Rákociho; kniežatá habsburského rodu; monacké, lichtenštajnské k.; erby kniežat; k. Andrej Bolkonskij z románu Vojna a mierhist. údelné knieža (v ranom stredoveku) obyč. mladší člen panovníckeho rodu, ktorý dostal do správy časť krajiny, údel; duchovné knieža označenie kurfirsta oprávneného voliť cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa; cirk. cirkevné knieža vysoko postavený cirkevný hodnostár; Knieža pokoja Ježiš Kristus; knieža nebeského vojska svätý Michal archanjel
2. iba sg.vysoký šľachtický titul v niektorých krajinách, získaný dedením al. povýšením do kniežacieho stavu (hierarchicky za veľkokniežaťom a pred grófom): udeliť niekomu titul k.
fraz. kniž. knieža zla/tmy diabol
kniežatko -ka -tiek s. zdrob. často iron.: Pri pohľade na princa z Tarnova je jasné, že pred nami nestojí nejaké nemecké kniežatko. [A. Hykisch]

-a/33030920±127847 2.42: substantíva s. N+A sg. 83162→82923
+277
−88
dieťa/49772 dievča/17231 zviera/5500→5596
+223
−83
knieža/1550 šteňa/948 prasa/849 mláďa/827 vnúča/624 kurča/592 teľa/550 chúďa/477 vtáča/455 dvojča/445 (67/3007)

-a/33030920±127847: substantíva (neúplné) m. živ. N sg. 1624 knieža/1562 arciknieža/62

-ža/64157±303 41.91: substantíva s. N+A sg. 1690 knieža/1550 ža/129 arciknieža/10 (1/1)

-ža/64157±303: substantíva (neúplné) m. živ. N sg. 1624 knieža/1562 arciknieža/62

knieža 1. p. panovník 2. p. šľachtic 1


panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

knieža, -aťa, mn. č. -atá, -žat str., v jedn. č. i m.

1. hist. náčelník kmeňa, neskôr panovník u Slovanov: k. Rastislav, údelné k-á;

2. titul príslušníka vysokej šľachty;

3. cirk. vysoký cirkevný hodnostár: apoštolské, duchovné k.;

4. náb. o Kristovi al. o najvyšších anjeloch: k. vojska nebeského archanjel Michal; k. smrti o anjelovi; k. pokoja

knieža m. titul príslušníka vysokej šľachty: Kňieža mau̯ salaš (Vyš. Boca LM); Tuto špaňelského kňížata sin jeu̯ tadi (Záh. Bystrica BRA)
F. tak sa ani s kniažätom nemaznä ako ona s tim chlapčiskom (Brusník REV) - veľmi sa s ním mazná

knieža [-ie-, -í-] s
1. príslušník vysokej šľachty al. panovník menšej krajiny: na naijasnieissiho knieze rzimskeho dworze y na knieze rakuskeho dworze (SKALICA 1432 KL); Wladislaw, luczemburske a slezke knieze (BUDÍN 1499 KL); dostal se na sluzbu knizatia Betlehem Gabora (H. ČUTA 1604); kňižata zemske wazňum žywot darugu (CDu 18. st); knižence lid sprawugí (CS 18. st) kniežatá
L. apoštolské, kňazské k., k. cirkvi vysoký al. najvyšší cirk. hodnostár: swateho Petra, knjžete aposstolskeho (IA 1708); (Anaáš) zostal za knjža kňézské po otcu swém (KB 1757); cardinalis: kardinal, knjža cirkwi sw. (KS 1763); za času knjžat kněských Annássa a Kayfássa (PrW 1780);
x. náb do gesliček býl wložen wssého sweta knýže (CC 1655) najvyšší vládca, Kristus: w den szudny prigde kniže pastiruw G. Kristus (ŠTÍTNIK 1700); knjže pekelnich duchu (VP 1764) Lucifer; premozenim knizete tohoto sweta, t. g. diabla; (Lucifer) se gmenuge knize temnosti (CS 18. st)
2. najvyšší veliteľ: dux: wudce, kniže (AS 1728); knjža wógska syrského (KB 1757); trierarchus: knjža lodi (KS 1763) kapitán; Jozefa prodali Putifarowy, knyzatu wogánskemu (PrW 1780); -cí, -tský príd
1. k 1: kdi knižeczka voyna bila (LIPTOV 1634-66) povstanie Rákociho; napomjna nas k vernosťj knježackey (BREZNO 1644) kniežaťu Rákocimu; do dworu knižatského (SK 1697); pri kuchyny knyežackeg (ŽILINA 1700-02); z rodu knjžetského synowe (SPa 1716); ja, knyežaczkeho domu Eszterhazkeho uradnik (BRVNIŠTE 1788); ofiscus: Schatzkammer: knjžetcý komora (VTL 1679) štátna pokladnica
2. veľmi, nadmerne veľký, nádherný, bohatý: knjžetskymy darmy se ukogugj (KoB 1666); knjžecy bohatstwy (WO 1670); apparatus principis: knizecy pompovny pripráwa (LD 18. st); po k-y prísl výraz k 2: basilice: po knjžatsky ozdobeny (KS 1763); -stvo [-o, -i] s
1. územie pod vládou kniežaťa: w yakemkolwek kralowstwy, knižetstwi aneb margrabstwy (BRATISLAVA 1662); sausedskeho slawneho knjžetstwi sleskeho (DuH 1726); Tirolis: Tyrolské knjžatstwi, -stwo (KS 1763);
x. pren náb dussy račz zachowaty od knižetstwy temnosti a mista wečneho trapeni (AgS 1708)
2. panovanie, vláda kniežaťa: knjžatstwi rozumného stálé bude (KB 1757); obijt principatu Augusti: zemrel pod knjžatstwym Augusta za vlády: sacer principatus: sw. knjžátstwj vláda cirk. hodnostárov (KS 1763)
F. každého knjžátstwa krátky čas (KB 1756) všetko sa časom pominie; -tko s dem k 1: (dbal) swého knýžatka (CC 1655)

knieža
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) knieža
G (bez) kniežaťa
D (ku) kniežaťu
A (vidím) knieža
L (o) kniežati
I (s) kniežaťom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) kniežatá
G (bez) kniežat
D (ku) kniežatám
A (vidím) kniežatá
L (o) kniežatách
I (s) kniežatami
mužský rod, životné, jednotné číslo, neúplná paradigma
N (jeden) knieža (Zalavári), ktorý postavil knieža Pribina so synom Koceľom v 9.

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KNIEŽA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
LAZY POD MAKYTOU, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 7×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 5×;
DOLNÉ VESTENICE, okr. PRIEVIDZA – 3×;
HORNÉ KOČKOVCE (obec PÚCHOV), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 2×;
JASENOVÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN – 2×;
NIŽNÁ PISANÁ, okr. SVIDNÍK – 2×;
DUBKOVÁ (obec LAZY POD MAKYTOU), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

sa vrhli na knieža se précipitèrent sur le prince

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu