knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.
1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.; nitrianske (-y) k. Pribina; veľkomoravské (-ý) k. Rastislav
2. príslušník vysokej šľachty;
kniežací príd.: k. rod, k. titul, k. dvor
knieža -žaťa pl. N -žatá G -žat I -žatami s., v sg. N i m.
knieža -žaťa pl. N -žatá G -žat s., v sg. N i m. 1. ▶ pôvodne náčelník kmeňového zväzu, potom vládca, panovník kniežatstva, neskôr príslušník vyššej šľachty: nitrianske, nitriansky k. Pribina; vládnuce k. sa volilo na rodovom zhromaždení; povstanie pod vedením sedmohradského kniežaťa Františka II. Rákociho; kniežatá habsburského rodu; monacké, lichtenštajnské k.; erby kniežat; k. Andrej Bolkonskij z románu Vojna a mier □ hist. údelné knieža (v ranom stredoveku) obyč. mladší člen panovníckeho rodu, ktorý dostal do správy časť krajiny, údel; duchovné knieža označenie kurfirsta oprávneného voliť cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa; cirk. cirkevné knieža vysoko postavený cirkevný hodnostár; Knieža pokoja Ježiš Kristus; knieža nebeského vojska svätý Michal archanjel 2. iba sg. ▶ vysoký šľachtický titul v niektorých krajinách, získaný dedením al. povýšením do kniežacieho stavu (hierarchicky za veľkokniežaťom a pred grófom): udeliť niekomu titul k. ◘ fraz. kniž. knieža zla/tmy diabol ▷ kniežatko -ka -tiek s. zdrob. často iron.: Pri pohľade na princa z Tarnova je jasné, že pred nami nestojí nejaké nemecké kniežatko. [A. Hykisch]
knieža 1. p. panovník 2. p. šľachtic 1
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
knieža, -aťa, mn. č. -atá, -žat str., v jedn. č. i m.
1. hist. náčelník kmeňa, neskôr panovník u Slovanov: k. Rastislav, údelné k-á;
2. titul príslušníka vysokej šľachty;
3. cirk. vysoký cirkevný hodnostár: apoštolské, duchovné k.;
4. náb. o Kristovi al. o najvyšších anjeloch: k. vojska nebeského archanjel Michal; k. smrti o anjelovi; k. pokoja
knieža m. titul príslušníka vysokej šľachty: Kňieža mau̯ salaš (Vyš. Boca LM); Tuto špaňelského kňížata sin jeu̯ tadi (Záh. Bystrica BRA) F. tak sa ani s kniažätom nemaznä ako ona s tim chlapčiskom (Brusník REV) - veľmi sa s ním mazná
knieža [-ie-, -í-] s 1. príslušník vysokej šľachty al. panovník menšej krajiny: na naijasnieissiho knieze rzimskeho dworze y na knieze rakuskeho dworze (SKALICA 1432 KL); Wladislaw, luczemburske a slezke knieze (BUDÍN 1499 KL); dostal se na sluzbu knizatia Betlehem Gabora (H. ČUTA 1604); kňižata zemske wazňum žywot darugu (CDu 18. st); knižence lid sprawugí (CS 18. st) kniežatá L. apoštolské, kňazské k., k. cirkvi vysoký al. najvyšší cirk. hodnostár: swateho Petra, knjžete aposstolskeho (IA 1708); (Anaáš) zostal za knjža kňézské po otcu swém (KB 1757); cardinalis: kardinal, knjža cirkwi sw. (KS 1763); za času knjžat kněských Annássa a Kayfássa (PrW 1780); x. náb do gesliček býl wložen wssého sweta knýže (CC 1655) najvyšší vládca, Kristus: w den szudny prigde kniže pastiruw G. Kristus (ŠTÍTNIK 1700); knjže pekelnich duchu (VP 1764) Lucifer; premozenim knizete tohoto sweta, t. g. diabla; (Lucifer) se gmenuge knize temnosti (CS 18. st) 2. najvyšší veliteľ: dux: wudce, kniže (AS 1728); knjža wógska syrského (KB 1757); trierarchus: knjža lodi (KS 1763) kapitán; Jozefa prodali Putifarowy, knyzatu wogánskemu (PrW 1780); -cí, -tský príd 1. k 1: kdi knižeczka voyna bila (LIPTOV 1634-66) povstanie Rákociho; napomjna nas k vernosťj knježackey (BREZNO 1644) kniežaťu Rákocimu; do dworu knižatského (SK 1697); pri kuchyny knyežackeg (ŽILINA 1700-02); z rodu knjžetského synowe (SPa 1716); ja, knyežaczkeho domu Eszterhazkeho uradnik (BRVNIŠTE 1788); ofiscus: Schatzkammer: knjžetcý komora (VTL 1679) štátna pokladnica 2. veľmi, nadmerne veľký, nádherný, bohatý: knjžetskymy darmy se ukogugj (KoB 1666); knjžecy bohatstwy (WO 1670); apparatus principis: knizecy pompovny pripráwa (LD 18. st); po k-y prísl výraz k 2: basilice: po knjžatsky ozdobeny (KS 1763); -stvo [-o, -i] s 1. územie pod vládou kniežaťa: w yakemkolwek kralowstwy, knižetstwi aneb margrabstwy (BRATISLAVA 1662); sausedskeho slawneho knjžetstwi sleskeho (DuH 1726); Tirolis: Tyrolské knjžatstwi, -stwo (KS 1763); x. pren náb dussy račz zachowaty od knižetstwy temnosti a mista wečneho trapeni (AgS 1708) 2. panovanie, vláda kniežaťa: knjžatstwi rozumného stálé bude (KB 1757); obijt principatu Augusti: zemrel pod knjžatstwym Augusta za vlády: sacer principatus: sw. knjžátstwj vláda cirk. hodnostárov (KS 1763) F. každého knjžátstwa krátky čas (KB 1756) všetko sa časom pominie; -tko s dem k 1: (dbal) swého knýžatka (CC 1655)