kniha -y kníh ž.
1. slovesné dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku: vedecká k., k-y pre mládež, brožovaná k., čítať (zaujímavú) k-u
2. časť rozsiahlejšieho slovesného diela: prvá k., desiata kapitola
3. zväzok listov al. úr. tlačív na rozlič. záznamy: k. príjmov a výdavkov; triedna k., pozemková k., viesť k-y
4. časť žalúdka prežúvavcov
● (stále) sedieť nad k-ou, v k-ách veľa čítať, študovať; hovorí, akoby z k-y čítal múdro; kniž.: k. osudu osud; k. života život;
knižný príd.: k-á väzba, k-é novinky, k. trh; lingv. k-é slovo typické pre pís. jazykové prejavy náročnejšieho štýlu;
knižne prísl.: dielo vyšlo k.;
knižnosť -i ž.;
knižka -y -žiek ž.
1. zdrob. ku kniha (význ. 1, 3): k. vreckového formátu; sporiteľná k.
2. kniha: čítať k-u;
knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
knižka -ky -žiek ž.
kniha -hy kníh ž. 1. i knih. ▶ slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku, knižka: autobiografická, memoárová k.; ilustrované, detské, dobrodružné knihy; kuchárska k. obsahujúca recepty; rozprávková k.; historické, cestopisné, odborné, náboženské, liturgické knihy; prvá k. trilógie; podielová k. poskytovaná ako podiel členom spolku; k. poviedok, básní; slovenský preklad knihy; názov, obsah knihy; distribúcia, predaj kníh; autor, vydavateľ, prekladateľ knihy; krst, prezentácia, recenzia novej knihy; záložka do knihy; pamätná k. venovaná Ľ. Štúrovi; napísať knihu; čítať knihy; listovať v knihe; siahnuť po dobrej knihe; začítať sa do knihy; požičať si knihu z knižnice; darovať niekomu hodnotnú knihu; mám rád knihy rád čítam □ hist. Žilinská mestská kniha text magdeburského práva preložený z nemčiny do slovakizovanej češtiny (1378 – 1524) □ biela kniha vládny dokument zdôvodňujúci stanovisko štátu k závažným otázkam; červená kniha obsahujúca opis a vyobrazenie vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov určitého územia; čierna kniha súbor chýb, omylov, nesprávnych postupov, krívd, zločinov a pod.; elektronická kniha ktorú možno čítať pomocou počítača, mobilu a pod.; mesiac knihy mesiac marec, v ktorom sa venuje väčšia pozornosť knižnej kultúre 2. ▶ časť rozsiahlejšieho textu v rámci jedného zväzku tvoriaca samostatný celok: biblické knihy; prorocké knihy Biblie; Päť kníh Mojžišových; V druhej knihe románu sa zoznámite s postavami. [LT 1997] 3. ▶ obyč. zväzok čistých al. zaplnených formulárových listov, úradných dokumentov na vedenie rozličných záznamov: matričná, pamätná k.; evidenčná k. pracovných úrazov, dopravných nehôd; dochádzková k. slúžiaca na registrovanie dochádzky; pozemková k. úradný súpis nehnuteľného majetku a majiteľov; plemenná k. jazvečíkov, koní záznamy, register a dokumentácia rodokmeňov zvierat; účtovné knihy na vedenie finančných záznamov; k. porúch; k. hostí; zapísať sa do návštevnej knihy v múzeu □ Guinnessova kniha rekordov každoročne aktualizovaný záznam prvenstiev v rôznych oblastiach a disciplínach; kniha prianí a sťažností zošit určený na písomné ohlasy klientov, ktorí môžu touto formou vyjadriť svoj názor, svoje želania, návrhy al. upozorniť na nedostatky prevádzkovateľa obchodu, služieb; triedna kniha školská dokumentácia prebratého učiva a evidencia neprítomných žiakov 4. zool. ▶ jeden z troch predžalúdkov prežúvavcov: potrava sa po prehltnutí dostáva do knihy ◘ fraz. [byť] ako [vystrihnutý] z knihy (byť) ukážkový, vzorový; čítať v niekom ako v [otvorenej] knihe poznať myšlienky niekoho bez ich vyslovenia; hovorí ako z knihy al. hovorí, akoby z knihy čítal múdro, učene rozpráva; hltať knihy a) rýchlo čítať b) čítať jednu knihu za druhou; kniha kníh Biblia; kniha osudu osud; kniha prírody príroda; kniha života život; sedieť nad knihami/v knihách veľa čítať, študovať ▷ zdrob. ↗ knižka; knižočka -ky -čiek, knižôčka -ky -čok ž. zdrob.: útla, malá k.; V duchu vidím, ako nejeden hubár hodí nad touto knižočkou rukou. [J. Majerník - P. Ševčovič]; knižtička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: V rukách žmolí tenulinkú knižtičku s červenou obálkou. [F. Hečko]; knižisko -ka -žísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: obrovské k.; poriadna sedemstostranová k.; Odniesol hrubizné knižisko profesorovi. [I. Hudec]
knižka -ky -žiek ž. 1. zdrob. ▶ malá kniha: útla, vrecková k. 2. ▶ slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou, kniha: rozprávková, obrázková, pútavá k.; detské knižky; modlitebná k.; k. básní, poviedok; autor knižky; čítať knižky; napísať, vydať knižku; recenzovať zaujímavú knižku; prečítať úryvok z knižky; Aktuálne osobné skúsenosti sa nedajú nájsť v nijakej knižke. [Pc 1999] 3. ▶ doklad menšieho formátu (v podobe zošitka), obyč. na vedenie záznamov: vkladná k. evidencia o stave sporenia klienta; tehotenská k.; šeková, kupónová k.; servisná k.; lieková k. evidencia liekov, ktoré pacient užíva; (prv) vojenská k. preukaz vojaka v základnej vojenskej službe; odkladať, ukladať peniaze na knižku sporiť □ hist. vandrovná knižka doklad tovariša obsahujúci záznamy o jeho praxi v jednotlivých cechoch □ modrá knižka (do r. 2006) osvedčenie o neschopnosti vykonávať základnú vojenskú službu zo zdravotných dôvodov; žiacka knižka záznamy o prospechu a správaní žiaka základnej školy na informovanie rodičov ◘ fraz. ako [vystrihnutý] z knižky ukážkový, vzorový; hltať knižky s obľubou, náruživo, neúnavne, veľa čítať; sedieť nad knižkami veľa študovať ▷ zdrob. knižočka, knižôčka, knižtička ↗ kniha
kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka • publikácia: náboženské publikácie • brožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky • cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri • pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže • hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)
2. p. zväzok 2
knižka p. kniha 1
knižka, -y, -žiek ž. kniha, obyč. menšieho formátu i rozsahu: sporiteľná, vkladná k., vojenská k.; pracovná k. preukaz o pracovnom pomere; k. veršov; modlitebná k. zbierka modlitieb
● dávať na k-u, kupovať na k-u na úver; ukladať peniaze na k-u do sporiteľne;
knižočka, -y, -čiek i knižtička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
knižka ž. (kňíška) 1. zviazané listy papiera, obyč. menšieho formátu, slúžiace na rozličné evidenčné al. iné účely: Kebi išla slúžiť, ňech si kňišku vikoná (Sučany MAR); A má pani o_teba knišku vitáhnutú? (Ružindol TRN) L. robotnícká kniška (Val. Belá PDZ) - doklad evidujúci pracovný pomer F. beru len na knišku (V. Bielice TOP) - kupujú len na úver; ma na pejc kňiškoch peňeźi (Sobrance) - má úspory uložené v sporiteľni 2. tlačou vydané literárne dielo, kniha: Zme si čítaľi kňiške, žebe nán čaz lakšie prešou̯ (V. Lom MK); Požičau̯ mi peknú kňíšku (Bánovce n. Bebr.); No šak toto u kňiški ňenapisane (Brezina TRB) L. modľaca kňiška (Studenec LVO) - zbierka modlitieb a náboženských piesní; s kňiški varic (Sobrance) - podľa receptov kuchárskej knihy; knižočka ž. zdrob.: F tejto starej kňižečki máme šetko zapísané (Čičmany ŽIL)
knižka ž 1. (menší) zväzok listov papiera slúžiaci na rozličné úradné zápisy: k malowany organum fajngoldu knyssku gednu (ZVOLEN 1643) zväzok fólií; wedle knisski warskeg; knisski warkowe (TRENČÍN 1652) kde sa evidovali várky piva; student z (prečítaných knih) do ručneg swé knižky neglepsse wecy wibyra (OP 1685); regesta a knižky držel; pocžtowe knižky; krcžmarske knižky (TRENČÍN 1716); na quitantiach w qvietantionalskey knissky zapsanych (M. KAMEŇ 1717); ephemeris: každodenna knjžka naznáčna (KS 1763) diár: ladu dedinsku ze všetkyma listami, kniškami i pečeti (L. TEPLÁ 1780 LP); w knisce porcionalskeg (KOŠECA 1784) daňovej 2. (menšie) rukopisné al. tlačené slovesné dielo: knisska, w ktereg gsu zepsana lekarstwy ku konyom (s. l. 1659); latinskj gazik w maleg knižke ukažem (KoB 1666); knižky pobožne (SK 1697); knižky potrebne ku učeni (MS 1758); libellus: knjžka, malá knjžka; abecedarium: abecedowá knižka šlabikár; manuale: rukewny knjžka (KS 1763); knisska modlidbna (PUKANEC 18. st) 3. bibl časť biblie: episstola s. Yakuba gest w poctu ginich knižek nowozakonnych (CS 18. st); -očka [-eč-], -tička [-tič-, -čič-] dem k 1: codicilli: kniczeczka (VT 1648); na qvietantie knižečka (M. KAMEŇ 1726); knižtičky portiowe (KRUPINA 1736); diarium: každodenneg práci knižčička poznačená (KS 1763); k 2: celi latinsky yazik w maleg knyžečky ukažj (KoA 17. st); pekni titul dal knižetce meg (DuH 1726); knisscziczka o žiwote s. Ignacza (BECKOV 1729) L. djte rátati se včycy ma mjti počtownj knižečku počtovnicu; ručnj knižečka pro djtky (BZ 1749) učebnica; weci gste s prstowích knižeček pokradli (BA 1789) z príručiek