kmeň -a m.
1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby
2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov
3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e
4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e
5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;
kmeňový príd.
1. k 1 – 5: k-é drevo; k-é vlastníctvo; k-é znaky; k-á hláska
2. tvoriaci podstatu, základný: k-é stádo; k. repertoár;
kmeňovo prísl.: k. príbuzný;
kmienok -nka m. zdrob.;
kmienkový príd.
kmeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
kmeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ kolmo rastúca pevná zdrevnatená nadzemná časť stromu, ktorá sa rozkonáruje do koruny, peň: hrubý, nízky k.; hlavný, bočný k.; obvod, výška kmeňa; bútľavý k. vŕby; širokánske kmene moruší; rozoznať stromy podľa tvaru kmeňa; očistiť k. od vrchnej vrstvy, od kôry; odstraňovať vyvrátené kmene stromov; Sotva sa rozbrieždi, už počujeme silné ťukanie tohto strážcu lesa [ďatľa] na kmene stromov. [J. Patarák] □ drev., les. surový kmeň odvetvený, príp. odkôrnený zoťatý strom; točitosť kmeňa špirálovitý priebeh vlákien okolo osi kmeňa; zbiehavosť kmeňa postupné zmenšovanie jeho hrúbky smerom nahor 2. odb. ▶ spoločná, nerozvetvená časť niečoho: anat. cievne kmene nerozvetvené časti ciev; mozgový k. časti mozgu, ktoré nie sú rozdelené na dve hemisféry; ekon. poistný k. súbor dlhodobých poistných zmlúv, ktoré poisťovňa spravuje 3. antrop., etnogr. ▶ v prvotnom spoločenskom systéme a v súčasnosti u prírodných národov väčšia skupina ľudí (zvyčajne s niekoľko sto až tisíc príslušníkmi) pozostávajúca z klanov al. rodov a obývajúca určité teritórium, ktorej členovia sa pokladajú za potomkov spoločného predka, majú vlastné meno, jazyk, kultúru, zvyky, náčelníka a pod.: kočovný k.; germánske, tatárske kmene; africké černošské kmene; zväz kmeňov; nájazdy divých kmeňov; príslušník západoslovanského kmeňa; decimovanie indiánskych kmeňov prisťahovalcami; Mnohé, kedysi na severe a juhu Číny usadené kmene vzdávali drakom veľkú úctu a pokladali sa za dračích potomkov. [NP 1988] 4. zool. ▶ jedna zo základných systematických kategórií, používaná v hierarchickej klasifikácii živočíšnych organizmov, združujúca príbuzné triedy so spoločnými znakmi, ktorými sa odlišujú od iných: k. článkonožcov, chordátov 5. star. bot. ▶ v minulosti používané označenie hierarchickej kategórie rastlín, namiesto ktorej sa v súčasnosti používa kategória oddelenie 6. biol. ▶ najmenšia jednotka mikroorganizmov: kmene baktérií; rezistentný k.; vakcínový k. chrípkového vírusu; geneticky pozmenené kmene vírusov 7. lingv. ▶ základná časť slova, ktorá sa v rozličných tvaroch toho istého slova nemení a ku ktorej sa pripájajú jednotlivé pádové prípony pri menách al. osobné prípony pri slovesách: slovesný k.; prechodník tvoríme od prítomníkového kmeňa; dvojslabičné kmene; k. sa končí na spoluhlásku 8. sklár. ▶ zmes surovín na prípravu taveniny: sklársky k. sa taví v sklárskej peci; skoré zosklovatenie kmeňa 9. dopr. ▶ časť cestovného lístka, ktorá slúži prepravcovi, odosielacej stanici a pod. ako účtovný doklad: k. kupónového cestovného lístka; k. batožinového, lôžkového lístka ▷ zdrob. ↗ kmienok
kmeň 1. (nerozvetvená) časť stromu, ktorá nesie korunu: bútľavý kmeň • peň: doska z dubového pňa
2. p. spoločenstvo 1
spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)
p. aj spoločnosť 2
2. p. spoločnosť 1
kmeň, -a m.
1. nadzemná časť stromu, ktorá nesie korunu: k. stromu, hrubý, machnatý k., nízky, vysoký k.;
2. v predtriednej spoločnosti spoločenstvo niekoľkých príbuzných rodov: primitívny, divoký, kočovný k.; slovanské, germánske k-e;
3. zastar. národ al. niekoľko príbuzných národov (u štúrovcov): národy slovanského k-a slovanské;
4. zool., bot. skupina príbuzných tried v klasifikácii živočíchov al. rastlín;
biol. súhrn jedincov majúcich rovnakú konštitúciu;
5. gram. základná časť slova bez koncoviek (pri ohýbaní): samohláskový, spoluhláskový k.; prézentný, infinitívny k., slovenský k.;
1. pochádzajúci z kmeňa stromu: k-é drevo;
2. týkajúci sa kmeňa ako rodového spoločenstva: k. sväz spoločenstvo niekoľkých kmeňov; k. jazyk; k-á súdržnosť; k-é vlastníctvo patriace kmeňu;
3. základný, hlavný, podstatný: k. majetok, k. kapitál; k. repertoár divadla;
4. gram. vyskytujúci sa v kmeni slova: k-á hláska
kmeň m. časť stromu medzi koreňom a korunou: Daj si rebrík, lebo po tom kmeni nevíndeš! (Val. Belá PDZ); Jablon má silní kmen (Trakovice HLO); Znace, jak śe kmeň zrube, zostaňe na spotku skura i take haluźe (Smižany SNV) L. korenoví kmen (Hor. Orešany TRN) - podzemná časť kríka vinnej révy
kmeň [-ň, -n] m 1. nadzemná časť stromu, kt. nesie korunu: kmen se do haluzek rozklada (KoB 1666); osekaný kmen bez wětwi (VTL 1679); gedlowy kmen (FO 1737) L. pren náb zdroj života: tys nass winny kmen, Pane (PoP 1723-24); Maria ge winy kmen, ktera hogne a užitecne hrozno, Spasitele Krysta Gežisse, prinesla (MS 1749) 2. nadzemná časť viniča: vitis: kmen, keř (VTL 1679) 3. rod, pokolenie: daťi z Dawidowa kmene wykupitele (CC 1655); stirps: pocatek rodu, kmen (AS 1728); prosapia: pokoleni, rodny kmeň (KS 1763); kteríkoliw zemanský kmeň wimreťi múže (BPr 1787); Buh učinil rozdilnosti kmenúw (BlR 18. st) etnických skupín