Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

klopať -e -ú nedok.

1. klepať (význ. 1 – 3): k-nie podpätkov; k. na dvere i fraz. blížiť sa, nastávať; ďateľ k-e zobákom; k. rezne

2. (o srdci) búchať, biť, tĺcť: k-nie srdca;

opak. klopávať -a;

dok. k 1 klopnúť -e -ú -pol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klopať ‑e ‑ú nedok.

klopať -pe -pú klop! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -panie nedok.

klopať -pe -pú klop! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -panie nedok. 1. (na čo; ø) ▶ údermi, obyč. hánkou prsta, na dvere ohlasovať, upozorňovať na úmysel vstúpiť do miestnosti: k. na dverei fraz.; k. na okno, na bránu; hlasno, dôrazne, nesmelo k.; nikoho som nepočul k.; Klopala takým zvláštnym súcitným spôsobom a ja som hneď vedel, že je zle. [J. Lenčo]
2. (čím (na čo; po čom); ø) ▶ údermi na tvrdý predmet spôsobovať krátke zvuky, klepať: k. kladivkom; má zlozvyk nervózne k. nohou; dážď klope na okno; podpätky klopú po asfalte; čížik klope na rímsu; ponáhľa sa, klopúc opätkami; srdce mu klopalo búšilo; Pozrite, ľudia, nie je krásny? - hánkou klopal na hrnček, oči mu len tak žiarili. [V. Šikula]; Bol to obyčajný drevený koník z hračkárstva, pravda, až na to, že kopýtkami klopal do taktu. [D. Hevier]
fraz. bieda im klope na dvere začínajú trpieť biedu; klopať na drevo chrániť pred niečím zlým, nepríjemným (vyslovením formulky a urobením daného úkonu); klopať na dvere (obyč. o udalosti, dianí) blížiť sa, byť veľmi blízko: jar klope na dvere; klopať si na čelo naznačovať zlý, pochybný úsudok obyč. niekoho iného, ako je hovoriaci
opak. klopávať -va -vajú -val; dok.klopnúť, zaklopať


klopnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutie dok. 1. (čím (o čo; po čom)) ▶ úderom na tvrdý predmet spôsobiť krátky, tupý zvuk, klepnúť: k. pohárikom o stôl; sudca klopol kladivkom po stole; neos. v slúchadle kloplo
2. (na čo; ø) ▶ úderom ohlásiť, upozorniť na úmysel vstúpiť do uzavretej miestnosti: k. na dvere, na okno; stačilo len raz k. na oblôčik a už sa odhrnula záclonka
3. (koho (čím) po čom) ▶ udrieť niekoho a tým mu spôsobiť bolesť, klepnúť: klopol spolužiaka hánkou po čele, až mal modrinu; Keď niekto vŕzgal nadmieru príšerne, klopol ho učiteľ sláčikom po prstoch. [J. Blažková]
nedok. k 1, 2klopať

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


klopať 1. p. klepať 1, 2 2. p. pulzovať


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klopať, -e, -ú, -úc/-ajúc, -ajúci nedok.

1. (na čo čím i bezpredm.) udieraním na tvrdý predmet vyludzovať krátke, tupé zvuky: k. na dvere, vták klope zobákom; klopanie mlyna

hovor. bieda im klopala na dvere začínali trpieť biedu;

2. (o erdci) búchať, tĺcť, biť: klopanie srdca,

opak. klopávať, -a, -ajú;

dok. klopnúť, zaklopať


klopnúť, -ne, -nú, -pol dok.

1. (na čo i bezpredm.) energickým úderom na tvrdý predmet vylúdiť krátky, tupý zvuk, klepnúť: Pušky klopli na dlážku. (Al.)

2. (koho, čo, na čo) zľahka udrieť: Klopne hrdo na svoj ražeň. (Hruš.);

nedok. klopať

|| klopnúť sa zľahka sa udrieť: Klopne sa ukazovákom po čele. (Ráz.)

klopať nedok. čiast. strsl, zsl udieraním na tvrdý predmet spôsobovať krátke tupé zvuky: Jano mi klopal na oblok (Rochovce ROŽ); Chto to zase klope? (Bošáca TRČ)

chlopať p. klopať


klopať, klopkať [kl-, chl-] ndk
1. spôsobovať pri náraze zreteľné zvuky: bocyan piskom klopa (KoB 1666); ona rukami klopagiczi a zapalena odpovedela (S. ĽUPČA 1689) búchajúc; tlučeni aneb klopani sekier (MS 1758); ostrohy mi nebudu chlopkať (AD 18. st); wino tissj srdce klopani (PR 18. st) med búšenie
2. ľahkým udieraním na dvere, okno sa domáhať vstupu: klopaite a bude wam otewreno (BAg 1585); otwor chlopagycymu (BlR 18. st); čys nemohel chlopat na dwere, bola bich otewrela (MiK 18. st); ssuhag klobka na dwere (AD 18. st);
x. pren zakon na conscentiu (sudcov) klopa (KRUPINA 1683-85) apeluje; na srdce Yanowe milost božj klopala (SP 1696) účinkovala
3. ban klopačkou dávať signál baníkom na fáranie: klopali večer, abi haviara šiestij ras farali (s. l. 1742 E); stavag hore, na banyu klopagu (KC 1791); -núť dk k 1: počula, že kloplo (DIAKOVÁ 1759) buchlo; k. sa domáhať sa vstupu klopaním: dlhy czas se klopali a njepustyla ho (DEŽERICE 1638); Michal w nocy se klopal do domu (JELŠAVA 1638)


klopkať p. klopať


klopnúť p. klopať

klopať klopať
klopať na všetky dvere frapper à toutes les portes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu