klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;
klobučníčka -y -čok ž.;
klobučnícky príd.;
klobučníctvo -a -tiev s. predajňa al. výrobňa klobúkov
klobučníctvo -va -tiev s.
klobučníctvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ výroba klobúkov, remeslo klobučníka: dejiny klobučníctva; firma má v klobučníctve dvestoročnú tradíciu 2. ▶ predajňa klobúkov, obchod s klobúkmi: dámske k.; pracovať v miestnom klobučníctve; otvoriť si k.; nahliadla do výkladnej skrine klobučníctva
klobučník, -a, mn. č. -ci m. výrobca al. predavač klobúkov;
klobučníčka, -y, -čok ž.;
klobučnícky príd.: k-e remeslo r. klobučníkov;
klobučníctvo, -a str.
1. klobučnícke remeslo;
2. obchod s klobúkmi