klobúk -a m.
1. prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu (so strieškou): pánsky, dámsky k., plstený k., založiť si k., dať si k. na hlavu
2. vec podobná klobúku: k. huby; k. cukru homoľa (v min. spôsob balenia cukru)
● k. dolu (pred ním) zasluhuje uznanie; expr.: to si nedáš za k. (, čo ti poviem) nebudeš sa tým chváliť; mať pod k-om byť podnapitý;
klobúkový príd.: k-á forma;
klobúčik -a m. zdrob.
klobúčik -ka pl. N -ky m. zdrob.
klobúčik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý klobúk: bavlnený, rifľový k.; dievčatko v pôvabnom ružovom klobúčiku; zelenkasté klobúčiky plávok nakrájame a sušíme; Naši pltníci nemali typický goralský klobúčik s orlím pierkom. [Sme 1998] 2. lek. ▶ pomôcka pre dojčiace matky uľahčujúca dieťaťu uchopiť prsník a sať mlieko: prsný k.; silikónové klobúčiky na dojčenie; vysterilizovať klobúčiky pred prvým použitím vo vriacej vode
klobúk -ka pl. N -ky m. 1. ▶ odevný doplnok rozličných tvarov slúžiaci na pokrytie hlavy a ochranu pred nepriaznivým počasím: slamený, plstený, ľanový k.; dámsky, pánsky módny k.; poľovnícky k. s pierkom; kovbojský k.; trojrohý, napoleonský k.; tvrdý k. menší pánsky klobúk polguľovitého tvaru, nosený začiatkom 20. stor. k pánskemu saku, tvrdiak, pinč; elegantné, značkové klobúky; nasadiť si, zložiť si k.; zdvihnúť k. na pozdrav; nosiť veľké nápadité klobúky; vkusne oblečená dáma v čiernom klobúku; zamával klobúkom na rozlúčku a odišiel 2. ▶ vrchná časť huby, obyč. polguľovitého, zvonovitého al. lievikovitého tvaru; syn. čiapka: k. hríba sosnového; červivý k.; nájsť bedľu s obrovským priemerom klobúka; pri zbieraní si treba všímať veľkosť, tvar a sfarbenie klobúka; pokožka klobúka plávky je zamatová 3. ▶ čo vzhľadom, tvarom pripomína klobúk: nervové uzliny na okraji klobúka medúz; Kráčali sme po sinavom chodníku, obrúbenom svetelnými klobúkmi. [G. Rothmayerová] ◘ fraz. klobúk dolu! al. skladám/snímam klobúk! výraz hlbokej úcty al. uznania niečích kvalít, vzdanie holdu niečomu mimoriadnemu; mať pod klobúkom byť v podnapitom stave; expr. to si strč(te) za klobúk! (vyjadruje znechutenie hovoriaceho) o také niečo nestojím, to nie je dobré, prijateľné; u nás nosí klobúk mama/otec o tom, kto rozhoduje o dôležitých veciach v rodine; expr. zjem svoj klobúk, ak... (vyjadruje pochybnosť o niečom) stavím sa, že to tak nie je ▷ zdrob. ↗ klobúčik; klobúčisko -ka -čisk s., v sg. i m. zvel.: nosí širokánsky k.; dopukané veľké k. dubáka
klobúk, -a m.
1. pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, najčastejšie z plsti: pánsky, dámsky k.; plstený, slamený k.; plážový k. so širokou strechou; strecha k-a; stiahnuť si k. na oči; chodiť v k-u nosiť klobúk; chodiť bez k-a s nepokrytou, holou hlavou
● hovor.: k. dolu pred ním zasluhuje si úctu; Poviem, ale si to nedáš za klobúk (Tat.) nebudeš sa tým chváliť; mať pod k-om byť podnapitý; žart. nosiť k. na hlave vládnuť, rozhodovať;
2. vec tvarom podobná klobúku: k. cukru kužeľovitý tvar, v ktorom sa kedysi predával cukor; k. hríba hlavička; k. petrolejovej lampy tienidlo;
klobúkový príd.: k. cukor sformovaný do tvaru kužeľa; k-á forma f. klobúka;
klobúčik, -a/-čka m. zdrob. expr.
klobúčik i klobúčok m. 1. čiast. strsl i zsl expr. klobúk: Choďilo sa f krojoch, v getách, kožuškoch, klobúčig z reťiaskou (Detva ZVO); Bol velki pan, za klobučeg dal to krive perko kohuťie (Riečnica KNM) F. f klobušiku se narodzil, zato je bohatí (Kameňany REV) - o človeku, ktorý sa narodil s blanou z lôžka maternice na hlave 2. niečo tvarom podobné klobúčiku a. ochranný násadec pologuľatého tvaru na dbanke al. lampe: Na vrh benki sa ces topárku navľiekou̯ klobúčik - abi smetanka aľebo cmár ňestriekaľi (Pukanec LVI); Na mašinke bóv klobúčik a cezeň bóv prestrčení knot (Lapáš NIT); Mašinka sa zašróbuje na lampu, dá sa do ňej knot, poton sa položí na mašinku klobúčik (Návojovce TOP) b. kovový kryt na koncoch osi kolesa voza: Zaloš klobuček na ośku a štur ľoňik! (Smižany SNV) c. najmenšie, do pologule preliačené koliesko na platni sporáka: klobúčik (V. Straciny MK) d. značka na mincieri, ktorá ukazuje rovnováhu: klobučik (Spiš. Štvrtok LVO) e. v mn. č. bublinky na vode pri prudkom daždi: Klobúčiki sa robia, buďe ešťe pršať! (Necpaly MAR); klobúčiki (Bošáca TRČ)
klobúčok p. klobúčik
klobúk m tur 1. tuhá pokrývka hlavy so širším okrajom: od spanielskeho klobuka (PRIEVIDZA 1615) zhotoveného podľa španielskej módy; klobúk túrecky (NP 17. st) turban; tiaras: kralowsky aneb biskupsky klobuk (AS 1728) tiara; kňezsky klobuk (KS 1763) kvadrátik; zeleznim kolúkem ozbrogeni (VP 1764) šišakom; Mateg Fruch nosi slowenski zahorsky klobuk (Kur 1786) F. sňať z hlavy, strhnúť, zodvihnúť k. pozdraviť: klobauk snjti z hlawj (TRENČÍN 1590); pred nim klobuk nezodwihnul (JELŠAVA 1609); pred panom klobuk nestrhne (RAKOĽUBY 1724); klobuk spusobne sderchnutj (VoP 1760); klobuk ty zwalil, kterys k pisse sprawyl (BV 1652) zbavil ťa spoločenského postavenia; hlawu nagde klobuk všetko bude v poriadku; kolik hlaw, tolik klobuků (SiN 1678) každý má svoj vlastný úsudok; (Calvin a Luther) mnohokrate čapku z klobukem premenugu, to gest w horssi staw upadagu (PP 1734); biskúpsky klobuk postavil na hlawu geho (KB 1757) ustanovil ho za biskupa; (v krčme mládenci) pod klobúki dobre nazbírawše šli do hori (BU 1795) podpití 2. vrchný uzáver na nádobe: klobuky kotlykowe (BYTČA 1606); kotliček palennj z klobukom (NOZDRKOVCE 1652); zaparne sudy y s klobukamy (M. KAMEŇ 1774) 3. homoľa, hruda: masla klobuk (s. l. 17. st); klobuk cukru (ŽILINA 1719) 4. plstená podložka na konské kopyto pod podkovu: dag konowi wistruhati kopito a podlož klobuk pod potkowu (RG 18. st); -ový, -účny príd k 1: wrch klobukowy z čimazinu (TRENČÍN 1645); bukrétka klobukowá vittatus: klobučný (KS 1763); klobúček, klobúčik dem k 1: zidowsky klobuczek (ŽK 1473); klobučik dietlata na hlawu (ZVOLEN 1679); capitium: žensky klobuček (KS 1763); klobucsek rohatj (CPM 1768) trojrohý; k 2: (alembik) ma klobuček (RT 17. st); distillug to často pred klobuček (OCh 17. st); kotlycsek z klobučskom (s. l. 1737) P. tpn Clobuchicz ( 1229), Clobucha ( 1262 Klobušice VSO)