kliešte -í ž. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.; chirurgické k.; hydraulické k.
● držať ako v k-ach pevne; → ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;
kliešťový2 príd.;
klieštiky -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor
kliešte -tí D -ťam L -ťach ž. pomn.
kliešte -tí ž. pomn. ▶ jednoduchý nástroj zložený z dvoch pák spojených otočným kĺbom, umožňujúci pevné zovretie, pridržiavanie a vyťahovanie predmetov: zámočnícke, kováčske, zváracie k.; zubárske, chirurgické, pôrodnícke k.; k. na nechty; nitovacie, dierovacie k.; kombinované k. na pridržiavanie aj delenie materiálu, kombinačky; k. na cukor; k. na šalát, na špagety; čeľuste klieští; vyťahovať klince kliešťami □ eltech. štikacie kliešte používané na delenie materiálu, napr. na presekávanie vodičov, štikačky; krimpovacie kliešte na pripevňovanie koncoviek káblov; stav. koľajnicové kliešte zariadenie zabraňujúce voľnému pohybu žeriava po koľajniciach; hydraulické kliešte prídavný mechanizmus na bager používaný pri demolačných prácach na drvenie a prenos materiálu; motor. rozpínacie hydraulické kliešte zariadenie používané záchranármi na vyslobodzovanie zakliesnených osôb pri dopravných nehodách ◘ fraz. mať ruky ako kliešte mať pevné, mocné ruky; zvierať niekoho, niečo ako v kliešťach a) veľmi silno niekoho, niečo stískať, stláčať b) vyvíjať aktivity voči niekomu, tlačiť na niekoho; ťahať z niekoho niečo kliešťami s námahou, ťažko vymáhať slová, vyjadrenie, priznanie od niekoho ◘ parem. po Michale tráva, čo bys ju kliešťami ťahal, nepôjde von končí sa vegetačné obdobie, prichádza zima ▷ klieštiky -kov m. pomn. zdrob.: k. na cukor; manikúrové, pedikérske k. na nechty
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
kliešte, -tí ž. pomn. nástroj na zachytávanie a vyťahovanie zatlčených klincov, na pridŕžanie, ohýbanie a odsekávanie kovových predmetov: železné k., zámočnícke, drotárske, kováčske k.; ťahať klince k-ami; lek. pôrodnícke k., zubárske k.; pren. Budeme ďalej hynúť v nemecko-maďarských kliešťach (Taj.) v jarme, útlaku
● zvierať ako v k-ach tuho, silno; byť v k-ach byť v úzkych, v bezvýchodnej situácii; dostať sa do k-í do ťažkého položenia; k-ami ťahať niečo z niekoho (napr. slová, priznanie) násilne;
kliešťový príd.: lek. k. pôrod pomocou pôrodníckych klieští;
klieštiky, -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor
kliešte ž. pomn. 1. csl nástroj na vyťahovanie al. zachytávanie klincov, na pridŕžanie, ohýbanie a odsekávanie kovových al. iných predmetov: Vezmi kliašte a vitáhni tot klinec! (Rochovce ROŽ); Kléščama usekeu̯ kúšček plešku (Malacky); S kliéśčama preśčiknudz ľistok (M. Zalužice MCH) L. okrúhle kľiešťe (Malatiná DK), plochie kľiešťe (Párnica DK), špicaté kľiešťe (Čierny Balog BRE), ohnové kliéšče (St. Turá NMV), cirkelové kléšče (Kúty SKA), trojhranné klíšče (Nitr. Hrádok NZ), ščikace kľišče (Brezovica SAB) - druhy klieští F. som aňi f kliešťoch (Hor. Lehota DK) - zovretý, stisnutý; aňi kliéščami bi to s ňeho ňevitáhél (Bošáca TRČ) - vie mlčať; mi śe dostaľi do kľiśčou (Šamudovce MCH) - do nepríjemnej, ťažkej situácie; do Jura nepujde tráva ze zemi ven, kebis ju aj kléščama táhél (Skalica) - nijakým spôsobom 2. forma na pečenie oblátok: Oplatki peču, maju take kliešče (St. Bystrica KNM) 3. časť hrnčiarskeho kruhu: kľiśče (Pozdišovce MCH) 4. súčasť chomúta: Chomút má drevené kléšče (Kunov SEN) 5. mlyn. rám z trámov obopínajúci na podlahe mlynský kameň: kliešte (Nadabula ROŽ) 6. priečna spevňujúca spojnica na rozličných konštrukciách a. na vinohradníckom lise: klíšte (Bojničky HLO) b. na štíte strechy: kľíšte (Turíčky LUČ) 7. druh detskej hry: Jak dzeci sme sa hrávali na kléšče (Kuchyňa MAL); klieštiky m. pomn. zdrob. k 1: Kľéšťiki, čo sa prasťon malen zube opšťikuju (Turíčky LUČ); Zabi mi totod orech s kliaščíkmi! (Kameňany REV)
kliešte [-(i)ešte, -íšte, -(i)šče] ž pomn 1. nástroj na zachytávanie a vyťahovanie klincov al. iných predmetov: kliesste kolesne (BYTČA 1606); kowaczke kleysscze (LIETAVA 1633); klesste zelezne hospodarske (s. l. 1678); uholne klešte (LC 1707) na uhlie; sstipace klgessče (TRENČÍN 1733); forfer: kléssťe zubowé (KS 1763) na trhanie zubov F. na to kowacž držj klesste, aby se nezpalil (SiN 1678); klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl (BR 1785) pomaly, neochotne hovoril 2. druh mučiaceho nástroja: klyesstěmy mne mali tahati (ZVOLEN 1641) mučiť; klyesste na zločinca (KRUPINA 1706) 3. nástroj na skracovanie horiaceho knôta, kratiknôt: klesstami, které k lámpam potrebné su (KB 1757); klieštiky, klieštičky dem k 1: orech klyesstikama rozbity (KoB 1666); kliesstiki male (ZVOLEN 1679); kliesscziczky pachnosty obrezuwat (BECKOV 1729); volsella: barwjrske klesstjky; odontagra: zubowé klésstjki na trhanie zubov; nucifrangibulum: klesstjki orechowé na lúskanie orechov (KS 1763)