Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

klieštež. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.; chirurgické k.; hydraulické k.

držať ako v k-ach pevne; ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;

kliešťový2 príd.;

klieštiky -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kliešte ‑í ž. pomn.; kliešťový; klieštiky ‑ov m. pomn.

kliešte -tí D -ťam L -ťach ž. pomn.

kliešte -tí ž. pomn.jednoduchý nástroj zložený z dvoch pák spojených otočným kĺbom, umožňujúci pevné zovretie, pridržiavanie a vyťahovanie predmetov: zámočnícke, kováčske, zváracie k.; zubárske, chirurgické, pôrodnícke k.; k. na nechty; nitovacie, dierovacie k.; kombinované k. na pridržiavanie aj delenie materiálu, kombinačky; k. na cukor; k. na šalát, na špagety; čeľuste klieští; vyťahovať klince kliešťamieltech. štikacie kliešte používané na delenie materiálu, napr. na presekávanie vodičov, štikačky; krimpovacie kliešte na pripevňovanie koncoviek káblov; stav. koľajnicové kliešte zariadenie zabraňujúce voľnému pohybu žeriava po koľajniciach; hydraulické kliešte prídavný mechanizmus na bager používaný pri demolačných prácach na drvenie a prenos materiálu; motor. rozpínacie hydraulické kliešte zariadenie používané záchranármi na vyslobodzovanie zakliesnených osôb pri dopravných nehodách ◘ fraz. mať ruky ako kliešte mať pevné, mocné ruky; zvierať niekoho, niečo ako v kliešťach a) veľmi silno niekoho, niečo stískať, stláčať b) vyvíjať aktivity voči niekomu, tlačiť na niekoho; ťahať z niekoho niečo kliešťami s námahou, ťažko vymáhať slová, vyjadrenie, priznanie od niekoho ◘ parem. po Michale tráva, čo bys ju kliešťami ťahal, nepôjde von končí sa vegetačné obdobie, prichádza zima ▷ klieštiky -kov m. pomn. zdrob.: k. na cukor; manikúrové, pedikérske k. na nechty

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ešte/340909: substantíva m. neživ. N+A pl. 219 kliešte/219

-ešte/340909: substantíva ž. A pl. 146 kliešte/146

-ešte/340909: substantíva ž. N pl. 264 kliešte/264

-šte/350033 34.94: substantíva ž. N pl. 457 kliešte/264 šte/153 spúšte/14 smršte/11 pľušte/11 (1/4)

-šte/350033 33.14: substantíva ž. A pl. 268 kliešte/146 šte/86 spúšte/18 smršte/10 (3/8)

-te/1780950±4291 2.87: substantíva ž. N pl. 6367→6436
+235
−193
obete/1732→1910
+152
−106
siete/1239 trate/420 štvrte/396 kliešte/264 čeľuste/247 chute/244 state/220 te/202 labute/195 päste/184 pečate/162 púšte/153 (21/599)

-te/1780950±4291 3.82: substantíva ž. A pl. 8034→8122
+225
−144
obete/2364→2506
+143
−88
siete/1517 päste/1012 trate/605 štvrte/382 chute/305 čeľuste/249 gate/211→212
+2
−1
te/201 nite/170→157
+72
−55
kliešte/146 state/141 pečate/132 (24/558)

-te/1780950±4291 32.14: substantíva m. neživ. N+A pl. 1947 lakte/929 plášte/608 kliešte/219 svište/74 kýpte/67 pršiplášte/44 (2/6)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kliešte, -tí ž. pomn. nástroj na zachytávanie a vyťahovanie zatlčených klincov, na pridŕžanie, ohýbanie a odsekávanie kovových predmetov: železné k., zámočnícke, drotárske, kováčske k.; ťahať klince k-ami; lek. pôrodnícke k., zubárske k.; pren. Budeme ďalej hynúť v nemecko-maďarských kliešťach (Taj.) v jarme, útlaku

zvierať ako v k-ach tuho, silno; byť v k-ach byť v úzkych, v bezvýchodnej situácii; dostať sa do k-í do ťažkého položenia; k-ami ťahať niečo z niekoho (napr. slová, priznanie) násilne;

kliešťový príd.: lek. k. pôrod pomocou pôrodníckych klieští;

klieštiky, -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor

kliešte ž. pomn.
1. csl nástroj na vyťahovanie al. zachytávanie klincov, na pridŕžanie, ohýbanie a odsekávanie kovových al. iných predmetov: Vezmi kliašte a vitáhni tot klinec! (Rochovce ROŽ); Kléščama usekeu̯ kúšček plešku (Malacky); S kliéśčama preśčiknudz ľistok (M. Zalužice MCH)
L. okrúhle kľiešťe (Malatiná DK), plochie kľiešťe (Párnica DK), špicaté kľiešťe (Čierny Balog BRE), ohnové kliéšče (St. Turá NMV), cirkelové kléšče (Kúty SKA), trojhranné klíšče (Nitr. Hrádok NZ), ščikace kľišče (Brezovica SAB) - druhy klieští
F. som aňi f kliešťoch (Hor. Lehota DK) - zovretý, stisnutý; aňi kliéščami bi to s ňeho ňevitáhél (Bošáca TRČ) - vie mlčať; mi śe dostaľi do kľiśčou (Šamudovce MCH) - do nepríjemnej, ťažkej situácie; do Jura nepujde tráva ze zemi ven, kebis ju aj kléščama táhél (Skalica) - nijakým spôsobom
2. forma na pečenie oblátok: Oplatki peču, maju take kliešče (St. Bystrica KNM)
3. časť hrnčiarskeho kruhu: kľiśče (Pozdišovce MCH)
4. súčasť chomúta: Chomút má drevené kléšče (Kunov SEN)
5. mlyn. rám z trámov obopínajúci na podlahe mlynský kameň: kliešte (Nadabula ROŽ)
6. priečna spevňujúca spojnica na rozličných konštrukciách
a. na vinohradníckom lise: klíšte (Bojničky HLO)
b. na štíte strechy: kľíšte (Turíčky LUČ)
7. druh detskej hry: Jak dzeci sme sa hrávali na kléšče (Kuchyňa MAL); klieštiky m. pomn. zdrob. k 1: Kľéšťiki, čo sa prasťon malen zube opšťikuju (Turíčky LUČ); Zabi mi totod orech s kliaščíkmi! (Kameňany REV)

kliešte [-(i)ešte, -íšte, -(i)šče] ž pomn
1. nástroj na zachytávanie a vyťahovanie klincov al. iných predmetov: kliesste kolesne (BYTČA 1606); kowaczke kleysscze (LIETAVA 1633); klesste zelezne hospodarske (s. l. 1678); uholne klešte (LC 1707) na uhlie; sstipace klgessče (TRENČÍN 1733); forfer: kléssťe zubowé (KS 1763) na trhanie zubov
F. na to kowacž držj klesste, aby se nezpalil (SiN 1678); klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl (BR 1785) pomaly, neochotne hovoril
2. druh mučiaceho nástroja: klyesstěmy mne mali tahati (ZVOLEN 1641) mučiť; klyesste na zločinca (KRUPINA 1706)
3. nástroj na skracovanie horiaceho knôta, kratiknôt: klesstami, které k lámpam potrebné su (KB 1757); klieštiky, klieštičky dem k 1: orech klyesstikama rozbity (KoB 1666); kliesstiki male (ZVOLEN 1679); kliesscziczky pachnosty obrezuwat (BECKOV 1729); volsella: barwjrske klesstjky; odontagra: zubowé klésstjki na trhanie zubov; nucifrangibulum: klesstjki orechowé na lúskanie orechov (KS 1763)

kliešte
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kliešte opravu. Dôležité sú najmä patentné kliešte so stredovým výrezom. Čisté
G (bez) klieští vytiahnuť pomocou ortopedických klieští . Krvácanie som zastavil, ďasno
D (ku) kliešťam bez odporu poddal rozžeraveným kliešťam doktora Adonaya a rekonvalescenciu
A (vidím) kliešte Abiške ostrihať musíme.“ Vzala som kliešte , opatrne napasovala na správne
L (o) kliešťach ale ruky ju zvierali ako v kliešťach . „Ľúbim vás,“ šepkal hlas. „Vždy
I (s) kliešťami svojej mrkvy tým, že ju bude ťahať kliešťami zo zeme. Úsilie síce pochopiteľné,

kliešť
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kliešť
G (bez) kliešťa
D (ku) kliešťovi
A (vidím) kliešťa
L (o) kliešťovi
I (s) kliešťom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kliešte a svetlej farby, na ktorom sú kliešte dobre viditeľné. Použiť repelenty
G (bez) kliešťov po prechádzke vyzbierali až 64 kliešťov ,“ spomína doc. Kočišová. Keď
D (ku) kliešťom košeli, lebo po očkovaní proti kliešťom mala už tretí deň zvýšenú teplotu.
A (vidím) kliešte biochémie človeka. Odpudzujúco na kliešte pôsobí napríklad užívanie B
L (o) kliešťoch horúčky. Vírus Bhanja sa dokázal v kliešťoch Dermacentor marginatus zozbieraných
I (s) kliešťmi zápalu mozgových blán prenášanému kliešťmi . Horúčky sa prejavili predovšetkým
I (s) kliešťami i spôsob, ako sa chrániť pred kliešťami pri vychádzkach do susediaceho
kliešte, komáre a muchy tiques, moustiques et mouches

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu