kliatba -y -tob ž.
1. želanie zlého, prekliatie: vysloviť strašnú k-u, sypať k-y
2. nepriazeň osudu, nešťastie: visí nad nimi k.
3. vysoký cirk. trest: dať niekoho do k-y
kliatba -by -tob ž.
kliatba -by -tob ž. 1. ▶ vyslovené želanie, aby sa niekomu vodilo zle, privolávanie, privolanie niečoho zlého na niekoho, prekliatie: strašná k.; vzniesť, privolať, zoslať kliatbu na nepriateľa; vyriecť, vysloviť hroznú kliatbu; chrliť, sypať, zvolávať kliatby na niekoho; zrušiť kliatbu; kliatby sa vyplnili; Ako starozákonný prorok metal kliatby na hlavy tých, ktorých si presne ani neuvedomoval. [J. Kot] 2. ▶ nepriazeň osudu, nešťastie; syn. prekliatie: dedičná, dávna k.; k. našej minulosti; visí nad nimi k.; prenasleduje ich k. osudu; Odveká kliatba leží na našom rode. [J. Domasta]; pren. Útočník prelomil gólovú kliatbu. [Sme 2003] 3. ▶ vysoký cirkevný trest v minulosti, obradný postup, ktorým sa hriešnik vylučuje z náboženskej komunity: cirkevná k.; dať niekoho do kliatby; uvaliť na niekoho večnú kliatbu; sňať z niekoho kliatbu
kliatba 1. želanie niečoho zlého • zlorečenie: chrliť kliatby, zlorečenia na niekoho • expr. zastar.: zloreč (Timrava) • zlorečenstvo (Hviezdoslav) • anatéma (cirkevná kliatba)
2. p. nešťastie 2
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
kliatba, -y, -tob ž.
1. zlorečenie, preklínanie: k-y sa mu sypali z úst; chrliť k-y;
2. zlý, nepriaznivý osud, nešťastie: k. osudu; Chudobu pokladala za kliatbu. (Urb.) Čeľaď je kliatba nášho domu. (Al.); vyslobodiť sa z k-y minulosti (Mráz); Nad slovenskými krajmi visí kliatba nesvornosti. (Mráz) Aby nejaká kliatba nebola nad ich domom. (Tim.) Povedzte, či sa na mne dáka kliatba vyplňuje. (Stod.) Kliatba sa vznáša nad ním. (Al.)
3. cirk. druh cirkevného trestu: uvaliť k-u na niekoho; pápežská, cirkevná k., dať niekoho do k-y, pod hrozbou k-y, zastar. i pod kliatbou
kliatba ž. 1. zlorečenie, preklínanie, privolávanie zlého údelu: Tam človeg dobrého slova ňepočuje, samé kľiadbi, samuo nadávaňia (Ležiachov MAR); Nech klne, šak kládba na dvoje padá! (Lukáčovce HLO) 2. trest: To veru božá kľádba padla na ten rot (Dol. Lehota DK) F. ti kľiadba sveta! (Prievidza) - zvolanie v rozhorčení
klatba p. kliatba
kletba p. kliatba
kliatba [-(i)a-, -á-, -e-] ž 1. zlorečenie, preklínanie: zlorečenim, klatbu, proklinanim se obiral (MB 1701); po uliczi latya, kllatbi čini (KRUPINA 1726); usztá z klyádbu napólnyené (DŽ 1752) 2. prekliatie: (sv. Vojtech) zlorečeny a kladbu hroznu w duchu uložil na celé králowstwy (SlK 1766-80); kásdá dusa do vetsnej klyádbi boszkej szpadla (HPS 1752); ukradness-li nétco, ať prigde kládba do domu twého (VP 1764) 3. druh cirkevného al. kráľovského trestu: poprawi na niem kralowsku kletbu (ŽK 1473); slowo božj gest pod klatbu, to gest pod zatracenjm dusse zapowedene (WO 1670); byskup ma moc do klatby oddaty (ZA 1676)