klenba -y -nieb ž.
1. oblúková stav. konštrukcia, pri kt. sa prenáša zaťaženie na podpery: katedrálová, gotická k., k. mosta
2. čo sa podobá na túto konštrukciu: lebková k., k. čela, chodidla; nebeská k.;
klenbový príd.: k-á povala
klenba -by -nieb ž.
klenba -by -nieb ž. 1. ▶ stavebná nosná konštrukcia uzatvárajúca al. prekrývajúca hornú časť priestoru v tvare oblúka a prenášajúca zaťaženie do podpier: chrámová k.; mohutná gotická k.; klenby katedrál; kamenná k. pivnice; interiér s renesančnými klenbami; piliere, stĺpy podopierajú klenbu; pren. Až sa vedno stretli pod klenbou bohosloveckej fakulty. [Š. Žáry] v jednej škole □ stav. rebrová klenba klenba konštrukčne založená na rebrách na mieste hrán, v ktorých sa stretávajú plochy, typická pre neskorogotické katedrály 2. anat. ▶ spojenie kostí tvoriace oblúk: podnebná k.; lebková k.; k. nohy, chodidla 3. kniž. ▶ niečo tvarom al. usporiadaním pripomínajúce klenutie: hviezdna k. nočná obloha s hviezdami; kráčať pod klenbou stromov; chodník clonený klenbou pospletaných konárov [V. Švenková]; hlava v klenbe dlaní [P. Gregor] 4. kniž. ▶ čo prepája rozličné časti, myšlienkové celky: jednotiaca k. hlavnej myšlienky diela; Symbolickú klenbu filmu lepšie naznačuje pôvodný názov. [SP 1996] ◘ fraz. kniž. nebeská klenba obloha ▷ klenbička -ky -čiek ž. zdrob.: tehlové klenbičky; k. točitého schodiska veže; k. kozuba
klenba nosná oblúková stavebná konštrukcia prenášajúca tlaky z veľkých plôch na podpery: klenba mosta • zastar. sklepenie: gotické sklepenie chrámu • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň
klenba, -y, -nieb ž.
1. oblúkovitý kryt, povala oblúkovite sa dvíhajúca do výšky: chrámová k.; románska, gotická k.; lomená, rebrová k.; k. pece, mosta;
pren. bás. oblúk, klenutie: velebná k. horských velikánov (Vaj.); velebná k. slobody (Hlb.); roztrhaná k. šedivej oblohy (Lajč.); živá zelená k. stromov (Hor.); belasá k. jesene (Kost.); pod k-ou nachýlených hláv (Tat.); k. lesa (Švant.);
2. anat. vyklenutá kosť: k. nohy, lebečná k., ústna k.;
klenbový príd. majúci tvar klenby: k-é lešenie, k-á povala
klenba ž. oblúkovitý kryt, povala oblúkovito sa dvíhajúca do výšky: klenba (Rozbehy SEN)