klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
klebeta, -y, obyč. v mn. č. klebety, -biet ž. nepravdivá al. zveličená zpráva, ohováranie, osočovanie: špinavé k-y, robiť, roznášať k-y, babské k-y; chodiť na k-y, po k-ách; prísť do klebiet do reči; vydať sa k-ám;
klebietka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
klebeta [-be-, -ve-] ž obyč. pl klebety nepravdivá al. zveličená správa, ohováranie: kleweti a pletki (SK 1697); takoweto lžiwe twe klebety (DuH 1726); rumifero: klebeti roznássám (KS 1763); klewety rozsýwatj (ŽS 1764); baby, nerobte klebety (PV 18. st); -ný príd: jazjk člowěka klewetneho (SK 1697); wdowy klebetne (Le 1730); nugae: klebetná reč (KS 1763); weci klebetne (BlR 18. st) klebety; osobu klebetnu, od ktereg pokog nemužem mity (RUŽOMBEROK 18. st); -e prísl: (Ježiša) s poklonu klebetne pozdrawowali (BlR 18. st) posmešne; klebetnosť ž: o klewetnosti a blazniwosti (LaR 18. st); klebietka [-vet-] dem: kazatelowe comedianssty od sebe widawagi zartowne klewetky (WO 1670) táraniny