klebeta -y -biet ž. ohovárajúca, osočujúca správa: babské k-y, chodiť na k-y
□ robiť k-y klebetiť;
klebietka -y -tok ž. zdrob. zjemn.
klebeta -ty -biet ž.
klebeta -ty -biet ž. (i o kom) ▶ neoverená, nepresná, často zveličená informácia, obyč. hanlivého charakteru: miestne, dedinské klebety; k. zo zákulisia filmového festivalu; roznášať, šíriť klebety; rozchýriť klebetu o susedovi; neveriť bulvárnym klebetám; vypočuť si, dozvedieť sa najnovšie klebety; označiť správu za klebetu; stať sa terčom závistlivých klebiet; to sú všetko iba hlúpe klebety!; V malom meste sa narobia strašné klebety. [P. Vilikovský]; Klebety sú horšie ako nôž. [E. Gašparová]; Voči fámam a klebetám neexistuje zbraň. [Pt 2003] □ robiť klebety klebetiť, ohovárať niekoho ◘ fraz. chodiť na klebety k niekomu a) vyhľadávať nejaké nepodložené informácie o niekom, o niečom b) chodiť k niekomu s cieľom len tak sa pozhovárať ▷ klebietka -ky -tok ž. zdrob. zjemn.: nevinná k.; rád číta klebietky zo života hercov; Klebietky síce chodievajú z úst do úst, no niekedy aj z ruky do ruky. [V. Šikula]
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
klebeta ohovárajúca, osočujúca správa: ženské klebety • hovor.: ohováračka • ohovárka • osočovačka: ohováračky sa šírili • hovor. pletka: nezodpovedné pletky
p. aj správa1
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
klebeta, -y, obyč. v mn. č. klebety, -biet ž. nepravdivá al. zveličená zpráva, ohováranie, osočovanie: špinavé k-y, robiť, roznášať k-y, babské k-y; chodiť na k-y, po k-ách; prísť do klebiet do reči; vydať sa k-ám;
klebietka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
chlebeta p. klebeta
klebeta ž. (chlebeta) nepravdivá al. zveličená správa, ohováranie: To ľen tá misela takú kľebetu po ďeďiňe pusťiť (Slovany MAR); Aľe ňeropťe s toho klebeti, čo som vám povedala! (Pečenice LVI); A potom sa spravá s toho že klebeti, že ho poohovárame (Svätoplukovo NIT); chľebeti (Hor. Lehota DK) F. po klebetá_chodzit (Lukáčovce HLO) - roznášať klebety; dze sú Beti, tam klebeti (Bošáca TRČ) - viac žien pohromade obyčajne klebetí
klebeta [-be-, -ve-] ž obyč. pl klebety nepravdivá al. zveličená správa, ohováranie: kleweti a pletki (SK 1697); takoweto lžiwe twe klebety (DuH 1726); rumifero: klebeti roznássám (KS 1763); klewety rozsýwatj (ŽS 1764); baby, nerobte klebety (PV 18. st); -ný príd: jazjk člowěka klewetneho (SK 1697); wdowy klebetne (Le 1730); nugae: klebetná reč (KS 1763); weci klebetne (BlR 18. st) klebety; osobu klebetnu, od ktereg pokog nemužem mity (RUŽOMBEROK 18. st); -e prísl: (Ježiša) s poklonu klebetne pozdrawowali (BlR 18. st) posmešne; klebetnosť ž: o klewetnosti a blazniwosti (LaR 18. st); klebietka [-vet-] dem: kazatelowe comedianssty od sebe widawagi zartowne klewetky (WO 1670) táraniny
klebetný p. klebeta