klavír -a L -i mn. -y m.
1. klávesový strunový hud. nástroj: koncertný k., hrať, hra na k-i; skladba pre dva k-y
2. hovor. klavírna hra: chodiť na k., učiteľ k-a;
klavírny príd.: k. koncert, k. virtuóz;
klavírový príd.: k-á noha
klavírny -na -ne príd.
klavírny -na -ne príd. ▶ súvisiaci s klavírom, s klaviristom; hraný na klavíri; určený pre klavír: klavírna súťaž; klavírne umenie; klavírne koncerty, sonáty; klavírne sólo; k. cyklus; k. recitál; klavírna virtuózka; k. pedagóg; klavírna úprava skladby; štúdium klavírnej hry; spev s klavírnym sprievodom; Držal v dlani zväzoček klavírnych nôt. [V. Šikula] □ hud. klavírny výťah úprava partitúry (opery, symfónie a pod.) pre klavír; klavírna mechanika mechanizmus kladiviek klavíra □ klavírne krídlo veľký koncertný klavír
klavír -a m. ‹n < f› hud. strunový úderový nástroj s kladivkovou mechanikou uvádzanou do pohybu klávesmi, piano2;
klavírny, klavírový príd.: k-ny virtuóz; k-na skladba pre klavír; k. výťah úprava skladby najmä orchestrálnej, opernej pre klavír; hud. k-á mechanika mechanizmus kladiviek klavíra
klavír, -a, 6. p. -i, mn. č. -y m. strunový hudobný nástroj s klaviatúrou: koncertný, krídlový k.; rozladený k.; hrať, brnkať na k-i, koncert pre k. a orchester;
klavírny príd.: k. koncert, k-a skladba pre klavír; k. virtuóz v. v hre na klavíri; hud. k. výťah orchestrálna skladba upravená pre klavír;
klavírový príd.: k-á stolička s. ku klavíru;
klavírik, -a m. zdrob. expr.