klasický príd.
1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov, antický; majúci túto kultúru za vzor: k-é jazyky, k-á antická tragédia; k. štýl
2. reprezentujúci vynikajúce, trvalé (umel., ved.) hodnoty: k-á hudba, k-é literárne dielo
3. dávno osvedčený: k. vlnený materiál, k. spôsob spracovania
4. príznačný, typický: k-á ukážka;
klasicky prísl.: k. dokonalý;
klasickosť -i ž.
klasický -ká -ké príd.
klasický -ká -ké príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov; zaoberajúci sa štúdiom ich jazykov, literatúry, histórie a pod.: klasické jazyky stará gréčtina a latinčina; klasická latinčina; klasická filológia; klasická archeológia; klasické gymnázium v ktorom sa vyučuje gréčtina a latinčina; mať klasické vzdelanie 2. ▶ majúci vlastnosti, znaky antického umenia; majúci toto umenie za vzor; utvorený v duchu tohto umenia: k. sloh, štýl; klasická dramatika; klasická tragédia antická, starogrécka tragédia; klasická socha; klasická jednoduchosť; klasická tvár majúca črty podľa vzoru antických sôch; klasická novoveká filozofia 3. ▶ majúci vynikajúcu, vysokú úroveň, trvalú hodnotu a nadčasový charakter; slúžiaci svojou dokonalosťou, pravdivosťou, krásou, harmóniou ako vzor; vytvorený klasikom, klasikmi: klasická literatúra; klasické dielo svetovej literatúry; inscenácia klasickej rozprávky; klasická hudba a) všeobecne akceptovaná hudba b) vážna hudba, op. ľahká; klasická opereta; k. operný repertoár; k. balet, tanec op. moderný; k. film hodnotný film, ktorý je vzorom al. meradlom pre iné filmy 4. 2. st. -kejší ▶ majúci tradičnú formu, obsah al. štýl, dávno osvedčený, oddávna používaný, zaužívaný, vžitý, tradičný: k. materiál (napr. vlna, hodváb); k. strih blúzky; k. oblek, kostým; k. tvar krčaha; k. spôsob ťažby a spracovania rudy; klasická masáž, liečebná metóda; k. kuchársky recept; pripraviť, upraviť mäso klasickým spôsobom; kompaktné žiarivky sú úspornejšie než klasické žiarovky; bola to klasická roková kapela; zvolila si klasickejšiu farbu šiat - decentnú čiernu farbu □ ekon. klasická ekonómia (v r. 1776 – 1871) prvá moderná ekonomická teória založená na trhovej konkurencii a slobode obchodu; fyz. klasická mechanika mechanika, v ktorej sa neuvažujú kvantové javy, Newtonova mechanika; voj. klasické zbrane (z hľadiska ničivých účinkov) konvenčné (napr. pušky, samopaly, guľomety, tanky), op. nekonvenčné (jadrové, chemické, biologické zbrane); šport. klasické lyžiarske disciplíny, klasické lyžovanie beh na lyžiach, skok na lyžiach a združené preteky; klasická technika behu na lyžiach spočívajúca v pravidelnom striedaní sklzu na jednej a druhej lyži a odpichovaní lyžiarskou palicou na opačnej strane tela, ako je sklzová lyža; klasické dostihy preteky trojročných koní; zápasenie klasickým štýlom boj dvoch súperov rovnakej hmotnostnej kategórie pažami a hornou časťou tela, ktorého cieľom je položiť súpera na lopatky, gréckorímske zápasenie; zootech. klasický mor hydiny, ošípaných nebezpečné vírusové ochorenia 5. 2. st. -kejší ▶ majúci očakávané znaky; slúžiaci ako vzor, typický, príznačný: k. príklad obetavosti, vlastenectva; to je klasická ukážka, forma šikanovania; za roky svojej praxe sa nestretol s klasickejším a jednoznačnejším prípadom uvedenej duševnej choroby
klasický príd. ‹l›
1. vytvorený klasikom (klasikmi): k-é diela svetovej literatúry; k-á hudba formálne dokonalá, ustálená (z obdobia konca 18. stor. a začiatku 19. stor.); filoz. k-á nemecká filozofia označujúca filozofické názory hlásané I. Kantom, G. W. F. Hegelom, J. G. Fichtem, F. W. J. Schellingom a L. Feuerbachom
2. vzťahujúci sa na starých Grékov a Rimanov; zaoberajúci sa štúdiom ich jazykov a literatúr: archeol. k-á archeológia; lingv. k-é jazyky stará gréčtina a latinčina; – k-á filológia
3. majúci za vzor starogréc. a starorím. umenie, vytvorený v jeho duchu, klasicistický: k. štýl
4. dokonalý, osvedčený, príznačný: k-é materiály (napr. vlna, hodváb); k. príklad typický;
klasicky prísl.;
klasickosť -ti ž. klasický ráz, klasická povaha, dokonalosť
klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvár • zried. staroklasický: staroklasická literatúra
2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť
3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalý • hodnotný: klasické, trvalé, hodnotné diela • vážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiál • zaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom
4. p. typický, vzorový
osvedčený 1. ktorý sa už viackrát použil, uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom • overený • vyskúšaný: osvedčená, overená cesta; vyskúšané recepty • klasický (dávno osvedčený): osvedčený, klasický recept • spoľahlivý (na ktorý sa dá spoľahnúť): spoľahlivá metóda • expr. vychodený: vychodené cestičky
p. aj spoľahlivý
2. p. skúsený
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor
vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípad • príkladný: príkladné potrestanie • ukážkový: ukážkový výtlačok • reprezentatívny • klasický • kabinetný
1. vzťahujúci sa na starogrécku a starorímsku kultúru, antický; vzťahujúci sa na obdobie klasicizmu v umení: k. básnik, k-á lietratúra, k-é umenie, k-á tragédia; k-é jazyky gréčtina a latinčina; k-á filológia; k-é gymnázium typ strdnej školy, kde sa vyučovala gréčtina a latinčina; k-é vzdelanie; k-á latinčina na rozdiel od tzv. vulgárnej;
2. stotožňujúci sa s pravidlami umenia obdobia klasicizmu, klasicistický: k. sloh, smer; k-á hudba, k-é maliarstvo; k-á krása, jednoduchosť, k-á tvár podľa vzoru antických sôch;
3. predstavujúci trvalú hodnotu a svojou dokonalosťou slúžiaci za vzor: slovenská k-á literatúra, slovenskí k-í spisovatelia, k-é diela svetovej literatúry; k-é dedičstvo diela klasikov, k-á marxistická literatúra; k. tanec na rozdiel od novodobého, majúci ustálené, presné figúry;
4. hovor. typický, charakteristický, príznačný: k. príklad hrdinstva;
klasicky prísl.: k. jasný, k. jednoduchý, k. dokonalý;
klasickosť i klasičnosť, -ti ž.