klasicizmus -mu m. umel. smer nadväzujúci na umenie starých Grékov a Rimanov: výtvarný, hudobný k.;
klasicista -u m. stúpenec klasicizmu;
klasicistický príd.: k. sloh
klasicizmus -mu m.
klasicizmus -mu m. ⟨lat.⟩ ▶ európsky umelecký a architektonický sloh od 17. stor. do prvej tretiny 19. stor., nadväzujúci na klasické umenie antiky a renesancie a vyznačujúci sa prísnymi pravidlami tvorby, racionalitou, čistotou kompozície, harmóniou a dokonalosťou tvarov; obdobie tohto slohu: literárny, výtvarný k.; hudobný k. obdobie a štýl, ktorého vrcholnými majstrami boli J. Haydn, W. A. Mozart a L. van Beethoven; taliansky, nemecký k.; predstaviteľ raného, vrcholného klasicizmu; obdobie klasicizmu; najvýznamnejšie diela klasicizmu; k. v architektúre sa naplno rozvinul vo Francúzsku a v severnej časti Európy; prechod od baroka ku klasicizmu prebiehal vo viacerých vrstvách; pôsobiť, tvoriť v klasicizme
klasicizmus -mu m. ‹l› umelecký a architektonický smer vychádzajúci z formálnej i obsahovej stránky z antického umenia (s dôrazom na racionalitu a harmóniu) a uplatňujúci sa v európ. krajinách od 17. do 1. tretiny 19. stor.; hud. obdobie 1770 – 1830, keď sa uplatňuje polyfónne prehĺbený homofónny inštrumentálny sloh; stabilizovaná sonátová forma a sonátový cyklus
klasicizmus, -mu m. umelecký smer, ktorého vzorom je umeneie starých Grékov a Rimanov: literárny, hudobný k.;
klasicista, -u m. v umení prívrženec klasicizmu;
klasicistický príd. pridržiavajúci sa klasicizmu: k. sloh, k-á estetika, k-á tradícia