Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

klať kole kolú koľ! nedok.

1. pichať rohami: baran, býk k-e; jelene sa k-ú

2. spôsobovať bodavú bolesť: neos. k-e ho v boku, pod rebrami

3. zried. bodnutím zabíjať: k. brava

● to k-e oči znepokojuje, dráždi; pravda oči k-e

klať kole kolú (ne)koľ! klal kolúc kolúci klaný klanie nedok.

klať sa kole sa kolú sa (ne)koľ sa! klal sa kolúc sa kolúci sa klanie sa nedok.

klať kole kolú (ne)koľ! klal kolúc kolúci klaný klanie nedok. 1. ▶ (o rohatých zvieratách) vrážať, pichať do niečoho rohami; syn. drgať, trkať: baran, býk, krava kole
2. neos. (koho kde) ▶ spôsobovať bolesť, pichať; pociťovať ostrú bodavú bolesť: kole ho pod rebrom; pri rýchlejšej chôdzi ho začne k. v boku
3. (koho, čo) ▶ bodnutím, pichnutím nožom al. iným ostrým predmetom zabíjať, usmrcovať: klali nepriateľov; k. brava; Vyťahoval nôž a klal hlava-nehlava, rebrá-nerebrá. [M. Urban]
◘ fraz. niečo/to mu kole oči niečo niekoho znepokojuje, dráždi, mrzí (obyč. zo závisti, nežičlivosti); smeje sa, až ho v boku kole veľmi sa smeje ◘ parem. pravda oči kole pre niekoho je pravda nepríjemná
▷ dok. k 3 ↗ zaklať

klať sa kole sa kolú sa (ne)koľ sa! klal sa kolúc sa kolúci sa klanie sa nedok. 1. (s čím) ▶ (o rohatých zvieratách) vrážať do seba, pichať sa rohami: barany sa kolú; Hrant zo všetkých strán obstala črieda kráv. Klali sa medzi sebou dlhánskymi rohmi. [L. Ťažký]; Aj tak ako dospel [jeleň], má veľa energie. Len by sa klal. [S. Háber]
2. ▶ bodať, pichať sa navzájom ostrou zbraňou: Ani sa nedokrvavíme, ani sa medzi sebou nebudeme klať nožmi. [D. Tatarka]

klať, kole, kolú, klal, rozk. koľ nedok.

1. (koho, čo) bodať, pichať: kole ma v boku, v krížoch

● pravda oči kole (prísl.) je nepríjemná; pren. Kole ho od zvedavosti (Laz.) trápi, znepokojuje ho zvedavosť. Klalo ho zronenie (Gab.) trápilo;

2. (o rohatých zvieratách) drgať, pichať rohmi: baran, krava kole;

3. (koho, čo) zabíjať, pichať ostrým predmetom, zakáľať: k. brava; Panónski jazdci klali Maďarov ako dobytok. (Stod.);

dok. k 2 poklať, k 3 zaklať

|| klať sa

1. bodať sa, pichať sa rohmi (o rohatých zvieratách): kravy, ovce, jelene sa kolú;

2. bodať, pichať sa navzájom ostrou zbraňou: Chlapci sa strieľajú, kolú. (Taj.)

klať nedok.
1. pichať, bodať: Tam je žitná slama, tá ma bude klat (Val. Dubová DK); Ta to koľu tote ruže (Hrabkov PRE)
L. kole ma v boku (Lukáčovce HLO) - cítim pichanie, bodanie
F. prauda oči kole (Bobrovec LM) - je nepríjemná
2. čiast. strsl i zsl, miest. vsl drgať, útočiť rohami (o rožnom dobytku): Chtorá krava koľe, zazerá už od zeme (Pucov DK); Dajte si pozor, lebo táto krava kole! (Vaďovce MYJ); Jak śe dve kravi začnu klac, ta najľepše na ňih viľadz vedro vodi (Geraltov SAB)
3. čiast. strsl i zsl zabíjať bodnutím, zakálať: Čerá zme klali brava (Hliník n. Hron. NB); Nám celé roki ľen on choďiu̯ klať (Ležiachov MAR); Tag zabijali, prvej nožíkom klaľi (Riečnica KNM)

klať sa nedok.
1. vzájomne sa bodať, pichať sa rohami (o rožnom dobytku): Pri paseňí sa mi Belaňa často kole z Ružaňou (Hliník n. Hron. NB); Sprvoci som mávav aj dvoh bujákóv na paši, tí sa jennostaj klali (Brestovany TRN)
2. expr. útočiť na seba, zapárať do seba, vadiť sa: Susedeje spoločňíci sa ňeprestajňe kolú medzi sebou (Hliník n. Hron. NB)
3. rezať sa, pučať, začínať rásť: Ťeľaťu sa kolú roški (Medvedzie TRS)

klať ndk
1. pichať, bodať: kde te boly anebo kole (Le 1730); w lewem boku a w prsjch kole (HT 1760);
x. pren co cžloweka krestanskeho welice kole (SP 1696) trápi, sužuje; prawda každeho kole (CO 17. st) je nepríjemná
F. prawda oči kole (SiN 1678); trni marneg nadhernosti, ktere mnohym oczy kole (CQ 1783) dráždi ich
2. (o zvieratách) drgať, pichať rohmi: wolom, kteri kolu, rohi odpilugeme (MS 1758); cornupeto: kolem (LD 18. st)
3. zabíjať bodnutím, zakáľať: kral w klani žab mnohe hodini zmrhal (MS 1758); (sviňu) poholok klal za kossgarom (PONIKY 1793); k. sa (o zuboch, fúzoch) vyrastať: behawku djtky dostawagj, když gjm zuby magj se klati (HT 1760); bajusi se mu kolu maličko (B. BYSTRICA 1786)