klaňať sa -nia sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie (sa) nedok.
klaňať sa -nia sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie (sa) nedok. 1. (ø; komu) ▶ zohýnať hlavu al. hornú časť tela na vyjadrenie pozdravu, úcty, robiť poklonu; syn. ukláňať sa: k. sa pri pozdrave; k. sa až po zem; k. sa vzácnym hosťom, všetkým prítomným; herci sa dlho klaňali tlieskajúcim divákom; Rád debatoval s ľuďmi, už z diaľky sa každému úctivo klaňal a prihováral sa mu. [J. Fekete]; Mudrci od Východu našli Dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. [KN 2001] □ náb. klaňať sa Bohu adorovať, uctievať Boha □ zastaráv. klaniam sa, zastar. úctivo sa vám klaniam úctivý pozdrav 2. (komu, čomu; pred kým, pred čím) ▶ prejavovať mimoriadnu, až prepiatu úctu k niekomu, niečomu, prehnane si vážiť niekoho, niečo, koriť sa: k. sa modlám; klaňajú sa mu ako božstvu; hlboko sa klaniam pred jeho umeleckými schopnosťami; občan sa nemusí pred úradníkom k.; Odrazu zistil, že je celkom bezvýznamným cudzincom. Nik sa mu neklaňal, nik sa neuchádzal o jeho priazeň. [E. B. Štefan]; Sníval som o tom, že už nebude mojím predstaveným, že sa mu nebudem musieť podlízavo klaňať. [J. Lenčo] ◘ fraz. hlboko sa klaňať pred niekým veľmi si niekoho vážiť pre jeho charakterové vlastnosti al. vykonanú prácu; klaňať sa zlatému teľaťu uctievať peniaze, majetok ako najvyššiu hodnotu, ako modlu
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
pozdravovať 1. v spoločenskom styku prejavovať úctu, priateľstvo al. nadväzovať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdravovať sa (komu): vždy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi veľmi úctivo; pozdravujú nás, pozdravujú sa nám už zďaleka • menej vhodné: zdraviť (koho) • zdraviť sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravil • klaňať sa • ukláňať sa (pozdravovať úklonom hlavy al. hornej časti tela; pozdravovať slovne): klania, ukláňa sa mi pri každom stretnutí • salutovať (pozdravovať zdvihnutím ruky k čiapke) • hovor. zdravkať (pozdravovať pri pripíjaní): zdravkali si pri každom pohári
2. prichádzajúceho kladne prijímať, obyč. slávnostne, s potešením • vítať: davy pozdravovali, vítali prezidenta • menej vhodné zdraviť: vzácneho hosťa pozdravovali, zdravili volaním na slávu
ukláňať sa 1. vychyľovať sa z danej polohy smerom dolu • skláňať sa: stromy sa ukláňajú, skláňajú vo vetre • ohýbať sa • zohýbať sa • ohýnať sa • zohýnať sa (do oblúka) • prehýnať sa (v páse): zohýba sa pred ním v pokore; prehýba sa, prehýna sa až po zem
2. ohýbaním v páse al. skláňaním hlavy prejavovať úctu • klaňať sa: pri pozdrave sa úctivo ukláňa, klania • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s hlbokým úklonom pozdravuje predstaveného • zastar. uklonkovať sa (opakovanými úklonmi prejavovať úctu): uklonkovať sa pri každom kroku (Bodenek)
vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať
2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu
klaňať sa, -nia, -ňajú nedok.
1. úklonom zdraviť niekoho, robiť niekomu poklonu: „Dobrý deň, slečna!“ klania sa neznámy. (Kuk.) Klaňal sa na všetky strany. — Klaniam sa veľmi úctivý pozdrav;
2. (komu, čomu, pred kým, pred čím) vzdávať hlbokú úctu, veľmi si vážiť niekoho, niečo, koriť sa: k. sa bohu, modle, idolu; k. sa kráse, cnosti; Klaniame sa pamiatke hrdinov Slovenského národného povstania; k. sa pred mocou, múdrosťou niekoho; chce, aby sa mu každý klaňal; bibl. k. sa zlatému teľaťu, pren. uctievať peniaze, majetok;
opak. klaniavať sa, -a, -ajú;
dok. pokloniť sa
klaňať sa nedok. 1. csl prejavovať niekomu úctu úklonom: No ve_se mi nemisíš po zem klaneč (Kameňany REV); Co sa mu ku̯aňá, to sa mu ku̯aňá (Záh. Bystrica BRA) F. co śe mu teľo klaňaš?! (Brezina TRB) - čo sa toľko doprosuješ 2. pozdravovať niekoho: Aj klaňaťi zme sa miseľi maďarskí (Drienovo KRU)
klaňať ndk čo skláňať: klaňali hlavi a ruki na kríž zložené pred bruchem spusťíc, odchádzali (mohamedáni) jedenkaždý do domu svého (BR 1785)
klaňať sa ndk 1. zdraviť úklonom hlavy: klaňám sa, poklonu činjm (KS 1763); na všecki strani se klaňali a usmívali (BR 1785) 2. komu, čomu, pred kým vzdávať poklonu ako prejav pokory, koriť sa: Yano se Gyrykowi klanel a odpussteny zadal (TOPOĽČANY 1554); swet se wam klana (SK 1697); nyeklányaj se pred nyima (MCa 1750); modlam se klanali (SQ 1781) 3. skláňať sa: zeliny, které rowno hore stáli, se bez wlády k zemi klanagu (VOv 1779)