Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

klíčiť -i nedok. vyháňať klíčky: zrno k-i, zemiaky k-ia;

pren. vznikať, narastať: v srdci k-i vzdor, nenávisť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klíčiť ‑i ‑ia nedok.

klíčiť -či -čia klíč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok.

klíčenie -nia s. ▶ začiatok rastu, vyháňanie prvých výhonkov zo semien rastlín, spór húb al. orgánov vegetatívneho rozmnožovania: k. semien, zrna, zemiakov; termín klíčenia; vhodné podmienky na k.; spozorovať náznaky klíčenia; urýchliť k.poľnohosp. energia klíčenia percento vyklíčených zŕn v danom čase ▷ ↗ i klíčiť


klíčiť -či -čia klíč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. 1. ▶ tvoriť, vyháňať klíčky, prvé výhonky zo semien rastlín al. z orgánov vegetatívneho rozmnožovania, začať rásť, vyvíjať sa, vzchádzať: semená šošovice klíčia pri minimálnej teplote 4 až 5 ⟨stup⟩C; cesnak začína k.; po dažďoch začalo k. aj neskoro zasiate osivo; V pivnici razilo klíčiacimi zemiakmi. [P. Holka]
2. kniž. ▶ začínať jestvovať, vznikať, prebúdzať sa, rodiť sa, kľuť sa: Na tvárach druhov, tu na pokraji rovín, klíči smiech a dychtivosť. [I. Štrpka]; V hlave mu klíčil zárodok plánu. [P. Glocko]; V jeho duši začala klíčiť pomsta. [LT 1998]
dok.vyklíčiť

klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzaťvzchodiťhovor.: schádzaťschodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádzakľuť sapučať: semeno sa už kľuje, pučívyháňaťvyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajúexpr. šibať: tráva už šibepren.: rodiť sanarastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokojnespis. rašiť


pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíčiexpr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúzikypukaťpukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezyvyrastaťrozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučínár. duť (Kálal)nespis. rašiť


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klíčiť, -i, -ia nedok. (o rastlinách) vyháňať klíčky zo semena: semená klíčia, klíčiaca rastlina;

pren. vznikať, vyrastať: Klíči nová socialistická kultúra. (Heč.) Vyšľachtené semä, čo klíči v našich srdciach. (Štítn.) V duši začína mu klíčiť čosi trpké. (Urb.); žitie klíči (Hviezd.); Klíči pokolenie oceľové (Štítn.) rodí sa. Medzi nimi začali klíčiť dve mienky. (Fr. Kráľ);

dok. vyklíčiť i vzklíčiť

klíčiť nedok. strsl, zsl vyháňať klíky zo semena: Krompľe pošale prvie kľíšiťi (Kociha RS); F pivnici je moc teplo, začali nám klíčit krumple (Trakovice HLO)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu