Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

klát -a m.

1. kratší kus hrubého kmeňa stromu (na kálanie dreva, sekanie mäsa ap.): sedieť na k-e, katov k.

2. úľ (v podobe kláta)

● spadnúť ako k. bezmocne; ležať ako k. nehybne;

klátik -a m. zdrob.

klát -tu pl. N -ty m.

klát -ta pl. N -ty m. 1. ▶ celý al. odpílený kmeň stromu zbavený konárov: bukové, dubové kláty; sedieť na drevenom kláte; zvážať kláty z rúbaniska; pomocou ručných kladkostrojov vyťahovali z rieky kláty na breh; Stav bol drevený, pozbíjaný z ťažkých klátov. [D. Dušek]
2. ▶ kratší kus hrubého okliesneného kmeňa stromu používaný na rozličné účely: kálať drevo, polená na kláte; sekať mäso na mäsiarskom kláte; zaťať sekeru do kláta; katov k.; položiť hlavu na k. ↗ i fraz.; Stratiť hlavu kedysi značilo zomrieť, zahynúť, či už popravou, alebo v boji, častejšie však odseknutím hlavy mečom alebo sekerou na kláte na verejnej poprave. [J. Skladaná]
3. ▶ starý typ úľa z odpíleného dutého al. vydlabaného kmeňa stromu; úľ všeobecne (aj so včelstvom): Aj o obecné včely sa kedysi staral, ešte vždy má dvadsaťsedem klátov. [V. Bednár]
◘ fraz. ležať ako klát ležať nehybne, nemôcť vstať; mať rozumu ako dubový klát byť hlúpy; oťažieť ako klát (obyč. o údoch) stať sa ťažkým, meravým, neschopným pohybu; spať ako klát tvrdo spať; stáť ako klát stáť meravo, strnulo; ťažký ako klát veľmi ťažký; zvaliť sa ako klát bezvládne, ťažko padnúť; položiť hlavu na klát svojím konaním sa vystaviť veľkým nepríjemnostiam (strate postavenia, prenasledovaniu a pod.); starý klát o starom človeku
▷ klátik -ka pl. N -ky m. zdrob.: popíliť drevo na klátiky; podložiť niečo drevenými klátikmi; To lesní robotníci šli chodníčkom a každý niesol na pleci klátik dreva. [A. Devečková]; Z malého klátika lipového dreva rezbár pílkou urobil približný tvar figúrky a opracoval ju nožíkom a dlátkami. [KN 2001]; klátisko -ka -tisk s., v sg. i m. zvel.: uprostred dvora stojí dubové, dubový k.

klát, -a m.

1. kus hrubého kmeňa stromu, používaný pbyč. na kálanie dreva: rúbať drevo na k-e, sedieť na k-e

● stojí ako k. nehybne; spí ako k. tvrdo; zvalil sa ako k. ťažko, meravo dopadol; expr. starý k. o starom človeku: Ja už som starý klát — ale vy, pred vami je život. (Vaj.)

2. druh primitívneho úľa: k. medu;

klátik, -a m. zdrob.;

klátisko, -a str. i m. zvel. expr.: (bravy) ako dubové klátiská (Skal.)

klát m.
1. okliesnený kmeň zoťatého stromu
a. celý kmeň: Píľiľi zme tie kláti na pou̯ metra, na štvrť, akuo bolo treba (Detva ZVO); Bórové kláti vozili na pilu, abi ich popílili na deski (Bánovce n. Bebr.)
b. väčší kus zvyčajne na mieru odpíleného dreva z kmeňa stromu: S pňa budú šťiri metrové kláti (Návojovce TOP); Robeu̯ bugane, s keríma sa buchalo na pántok, abi sa prešťiepeu̯ klát (Podhájska VRB)
F. ďiťa ako klát (Rim. Píla RS) - zavalité; ve_ci ti teškí ani klát (Kameňany REV) - veľmi ťažký; ňemotorné je to ja_klát (Hul VRB) - nešikovné; hňiu̯í jak ku̯át (Brodské SKA) - veľmi lenivý; stojí jak takí klát (V. Bielice TOP) - ničoho sa nechytá; stál jako klát (Bošáca TRČ) - bez slova; spaď ako klát (Rim. Píla RS) - hlbokým spánkom
2. strsl, zsl, čiast. vsl kratší kus hrubého kmeňa stromu upravený na rozličné účely
a. na štiepanie, kálanie dreva: Porúbau̯ haluzinu na kláťe (St. Hory BB); Takí mizerní ku̯át mám, aňi sa na ňem ňedá porádňe káu̯at drevo (Jablonové MAL); Ľem ti me pijaf, ta položime ci hlavu na klat a ci ju odrubem, uvidziš! (V. Šariš PRE)
b. podstavec na sekanie v jatke a v iných remeselníckych dielňach: Peknuo mäso máťe na kláťe (Lipt. Hrádok LM); Naprostrétku vihne, tam ból klád velkí a na kláte bola, práda, nákova (Brestovany TRN)
c. súčasť zariadenia v mlyne, v záboji ap.: Jak ve míňe biu̯ tam ku̯át, de sa cveki zatúkajú (Jablonové MAL)
3. drúčik na obmedzenie pohybu pasúcich sa zvierat: klat (Stanča TRB)
4. vin. hrubá štvorhranná doska na hrozno v koši preša: Na tíh drevenních prešoh bolo vreteno a to tlačilo klád na hroznách (Čachtice NMV); Mali drevenné preše, bou̯ takí klát a tín drevon to (hrozno) sťisli (Lapáš NIT)
5. úľ
a. starý typ úľa z dutého pňa: Prú fčeli chovali fčelári klátoch (Bánovce n. Bebr.); Ku̯áti buli z vrbového dreva vidžubané (Turá Lúka MYJ)
b. úľ všeobecne, príp. i s včelstvom: Poton som pliétou̯ kláti pre fčeli (Prochot NB); Šecki fčeu̯i máme f štirech ku̯átoch (Záh. Ves MAL); Mal som prichistaní klát pre noví roj (Papradno PB); Já som mav pet klátóv a sused mav rástolko ščél (Brestovany TRN)
6. jzsl doštený štvorhranný priestor dreveného vinohradníckeho preša na pomliaždené hrozno: To biu̯ takí štverohranatí ku̯át, ne gulatí jag fčil koš na preši (Rača BRA); Já so_mál trojvretení preš, dva kláti sa nabili z mlátom a do trecého sa dali tí dva už viprešuvané kláti (Dol. Orešany TRN)
7. výlisky hrozna vcelku: Z viprešuvaních šupkou ostaňe klát (Pečenice LVI); Ked mužd viteče, čo ostane f preši, to je klát (Jur p. Brat. BRA); Kláti z hrozén sa olložili poč_čopu a nékerí s tím údzili masso f komíne (Brestovany TRN); prešoví ku̯át (Kuchyňa MAL); terkeľoví klát (Nitra)
L. prví klát (Jur p. Brat. BRA), makí klát (Vinosady MOD) - prvý raz vylisované hrozno; druhí klát (Modra); tvrdí klát (Vinosady MOD) - druhý raz vylisované hrozno; trecí klát (Dol. Orešany TRN) - posledné výlisky
8. obyč. mn. č. ľahká pohodlná obuv bez päty s drevenými podošvami, pantofle : kláťi (Tis. Hámor RS)

klát m
1. kmeň stromu zbavený konárov: klatj priwezli na deskj k mostom (ŽILINA 1585); klatow bednarskich 5, ktere se zessli na beczky (TRENČÍN 1652); stirps: kmen, drewenni klat (AS 1728); klat na walou saucy sťaty dal (ZÁBORIE 1732)
2. kus kmeňa používaný ako podklad na rúbanie dreva a sekanie mäsa, peň: klat pre maso ((NITRA) 1619); geden klat, na kterem triezky rubagu (Z. DEDINA 1730); klat stromu y s korenem ma se wytrhnutí (PH 1770); (moriakovi) hlawu odetnu na klate (NN 18. st);
x. pren hlawy olowene mame, pen a klatowe gsme, když tomu newerime (SK 1697) expr hlupáci; opjli člowěk gako zhnjľy klát ležjce njc necýtj (MP 1718)
3. úľ z vydlabaného kmeňa: klat cziel (MARTIN 1578); apiarum: aul, klát (VTL 1679); do klata wčelniho mezi mad (MS 1758)
P. tpn Kriwokla ( 1439), Krynoklath ( 1470 Krivoklát VSO); -ový príd k 1: aby žaden drewa tyenssy od klatowych tramu na ssussenky nelupil (P. ĽUPČA 1713);
x. pren expr Luther mnohe knyhi (sväté) zfalssowal, ňekdj z hlupeg a klatoweg hlawi sweg prikladagic (PP 1734) nerozumnej; k 3: myssi se často skrze klátowau sťenu (do úľov) přehřizugj (GO 1792)

klátový p. klát