klásť, kladie, kladú, kládol, kladený nedok. (čo)
1. dávať na nejaké miesto, ukladať: k. koľajnice, k. tehly, k. dieťa do postele ukladať; k. jedlo na misu, k. cesto na plech; k. litery na papier o pomalom písaní; k. na papier (napr. svoje dojmy) písať; k. nohy (napr. rovno, od seba) chodiť; k. oheň zakladať, zapaľovať; k. do sporáka prikladať; k. vajíčka (o vtákoch, plazoch, červoch ap.) znášať; k. oká nastavovať na zver
● k. základný kameň, k. základy niečoho zakladať, začínať robiť; k. nástrahy niekomu zákerne konať; k. prekážky do cesty niekomu robiť prekážky; k. svoj osud, svoje šťastie do rúk niekomu zverovať; k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; k. na niekoho veľké požiadavky, nároky veľa od neho žiadať; k. niekomu niečo k nohám obetovať, venovať; k. si za úlohu, za povinnosť vytyčovať, ukladať; k. niekomu niečo za vinu pripisovať mu vinu; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. váhu na niečo považovať za dôležité; k. odpor niekomu, niečomu odporovať; fyz. vodič kladie odpor elektrickému prúdu; k. otázky dávať o., pýtať sa; k. medze niečomu (napr. absencii) zabraňovať niečomu, obmedzovať niečo;
2. odb. časove, historicky zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do X. storočia;
opak. kladievať, -a, -ajú;
dok. položiť
|| klásť sa ukladať sa, líhať si: Na zhybku sa kládli závoje padajúceho snehu. (Bedn.); klásť sa na posteľ (Vaj.); pren. Dni sa kládli na dni (Heč.) šli za sebou; (Katarína) kládla sa mu k nohám (Chrob.) ponižovala sa, pokorovala sa pred ním;
dok. položiť sa
položiť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho; čo, koho kam) dať, uložiť, zložiť, odložiť, vložiť na nejaké miesto (navrch al. dovnútra niečoho): p. batoh, kufor, batožinu na zem; p. knihu, tašku na stôl; p. chorého na nosidlá; Spiacu Lili položil pozorne na diván. (Vaj.); p. niekoho naznak, na chrbát, na brucho; Atrament položil nazad do poličky. (Bod.); p. niečo do zásuvky; Vytiahol brovning a položil ho do vačku. (Urb.); brvná položené krížom cez koľajnice (Vaj.); Nebolo čo na ne (uhlíky) položiť (Švant.) čím zakúriť. Nemám si čo do pece položiť. (Tim.); p. niečo nabok odložiť; p. veniec na hrob; Vranovský zdvihol dieťa a položil na lono. (Vaj.); p. niekomu ruku na plece; Slečna položila (Paľovi) ruku okolo krku. (Fr. Kráľ); p. si niečo (podušku, skalu) pod hlavu; p. si klobúk na hlavu; Položila okuliare na dlhý nos. (Tim.); p. do úst fajku (Tim.); Tu sa vám čosi páčilo, že ste položili znak. (Kuk.); p. niečo na miesto, na svoje miesto kam patrí; p. jedlo na tanier, na misu, na stôl; p. pred niekoho (napr. pred hosťa) jedlo, večeru, misu zákuskov predložiť na jedenie; p. niekoho do hrobu pochovať, pren. spôsobiť, zapríčiniť smrť: V mokrej pľúšti vydurila starú ženu zemiaky kopať. To ju položilo do hrobu. (Skal.) Žalúdok ma do hrobu položí. (Tim.); p. niekoho na máry vystrieť; p. (si) ruku na srdce gesto naznačujúce úprimnosť: Keby mi prišlo položiť ruku na srdce a povedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia... (Urb.) „Uver, ani jedna (hus mi nechybí),“ a položil si na prsia dlaň. (Kuk.); p. prst na ústa, na pery znamenie, aby sa mlčalo
● p. nohu niekam vkročiť, prejsť po niečom: Na šírej rovine nenašlo by sa miesto, kde (Orendáč) nepoložil svoju stupaj. (Tat.) Na dlážke niet miesta, kam by mohla nohu položiť. (Jaš.); kniž. p. niečo na papier napísať: Nemám kedy počúvať vaše dlhé zprávy. Položte to na papier. (Pal.) Musím položiť na papier, čo som prežil. (Zúb.); p. niekomu niečo na plecia poveriť ho úlohou, zodpovednou prácou: prvá starosť na jeho plecia položená (Vaj.); p. život, dušu, hlavu za niekoho, za niečo zomrieť; kniž. položiť život na oltár drahej vlasti (Škult.); p. niečo na dobrý základ dobre začať; Veľký Herod položil to právo na nehnuteľný základ. (Hviezd.); p. základ, základy niečoho, star. i niečomu založiť niečo: Štúrovci položili základy spisovnej slovenčiny; položiť základ novému bytu (Kuk.); p. niekoho, niečo na lopatky poraziť, premôcť, zničiť: Zlá choroba položila ho na lopatky. (Jil.) Jeho vlastná taktika položila ho (fašizmus) na lopatky. (Žáry) Prvou ranou ťa položí na zem (Mor.) udrie ťa tak, že spadneš. To by ho ešte nebolo položilo (Sev.) premohlo, zničilo; p. ruku (zried. i ruky) na niečo, na niekoho chcieť si to privlastniť, zhabať, vziať: Položili ruku na jeho vklady. (Jes.) Ani banka nesmie položiť ruky na ich majetok. (Taj.) Nemci položili ruku i na samého Svätopluka (Škult.) zajali ho; p. všetko na jednu kartu riskovať, hazardne si počínať: Uvedomil som si, že som položil na kartu život. (Švant.); p. na niečo prízvuk, dôraz zdôrazniť: Na slovo „vŕtanie“ položil prízvuk. (Vaj.); p. za niečím bodku zakončiť, uzavrieť; nemá čo do úst p. nemá čo jesť, hladuje; (Triasli sa strachom), či bude zajtra čo položiť do úst (Letz) či budú mať čo jesť; Nesmel položiť do úst jedla (Vaj.) nesmel jesť; p. niekomu otázku opýtať sa niekoho na niečo; p. si podmienku určiť; kniž. p. niečomu hrádze, medze zastaviť, zamedziť niečo: Je hotový im (výstupkom proti Slovákom) hneď položiť hrádze. (Vaj.) Láska prekračuje i medze hrobom položené (Lask.) trvá až za hrob.
2. (čo) zložiť, odložiť, prestať držať: Položil gajdy a ide k nemu. (Tim.) Prežrel a položil lyžicu (Taj.) prestal jesť; p. pero, ceruzu, knihu prestať písať, čítať;
3. (čo) uložiť, umiestniť: p. dlážku, parkety, linoleum;
stav. p. koľajnice; p. vedenie, potrubie; p. tisíc m2 betónovej vozovky, omietky; p. 2.000 km ochranných hrádzí;
4. položený majúci, zaujímajúci istú polohu (najmä v teréne): Vyššie položené (polia) ostali ušetrené. (Laz.); role, položené vedľa seba; vysoko položené dediny v hornatých oblastiach; šikmo položené záhyby na sukni;
nedok. klásť
|| položiť sa (kam) zaujať ležiacu polohu, ľahnúť si: (Mikuš) položil sa zas na lôžko. (Hor.) Lili položila sa pohodlnejšie na mach. (Vaj.) (Loď) sa utíšila a položila sa na bok. (Kuk.); pren. V Paríži sa položila vláda (Karv.) padla, rozpustili ju;
nedok. klásť sa