ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;
kerový príd. zried.: k. zákrpok;
krík -a m.
1. zdrob. ku ker
2. ker: okrasné k-y;
kríček -čka m. zdrob.
ker kra L kre pl. N kry m.
krík -ka pl. N -ky, ker kra L kre pl. N kry m. ▶ drevina bez kmeňa s hustejšími konárikmi rozvetvujúcimi sa tesne nad povrchom pôdy: vysoký hustý k.; bujný, kvitnúci, tŕňový k.; ríbezľový, egrešový, šípkový k.; kríky ruží, orgovánu, cezmíny; vždyzelený k.; pestovať, vysádzať, strihať okrasné kríky; Otec stojí pri jazmínových kríkoch, opatrne drží konce vetvičiek medzi dvoma prstami a pomaly, s rozkošou k nim privoniava. [D. Kováč]; Tis rastie vo forme mohutného kra alebo nižšieho stromu. [NP 1988] ▷ kríček -čka pl. N -čky m. zdrob.: oberať čučoriedky z kríčkov; Poznám tam každý strom aj každučký kríček. [V. Šikula] ◘ fraz. chodiť poza kríčky konať tajne
ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • krík • kriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak
ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;
krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.
ker i kir cit. gem pokrik na kravu, aby sa pohla nabok: Ker, malá! (Sirk REV); Kir! (Tis Hámor RS)
ker m. strsl, zsl drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: Biu̯ takí mrás, že vimrzli aj staré kri, hu̯avi až na drevo (Kuchyňa MAL); Nedaleko biu̯ jeden šípkoví ker (Jablonové MAL); A tam bili také kre (Kúty SKA); ker (Hor. Lehota DK, Koniarovce TOP); krovík m. zdrob.: Paškove (kozy) obhŕzale ďeakú starinu, krovíke, trňine (Čelovce MK)
kir p. ker
krovík p. ker
ker m drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: kerz leskowy (BYTČA 1484 SČL); na pryeloziech u kre (LIPTOV 1600); kry winicžne sstipit (SQ 1781); geden ker ružowy (NHi 1791) F. gedna straka ze kra, a dwe do kra (SiN 1678) jedného odbúda, ale druhého pribúda; keránek dem zried: (Mojžiš) widel geden keranek, krak, kteri horel (SPr 1783)